Majstrovstva SR v eskimovani 2012

Miestne suchoty

Našu cestu po Južnom ostrove sme začali v oblasti Murchinson, kde je mnoho riek, ale väčšina z nich je dosť ľahkých a potrebujú veľa dažďa. Samozrejme vody tu moc nebolo tak sme si splavili len jeden úsek rieky Buller a skočili sme si známe Maruia falls. Potom sme sa už vydali na West coast kde sa nachádzajú najlepšie rieky na Zélande. Bohužiaľ aj tu bolo úplne sucho a tak sme si tu vôbec nezakajakovali a šli sme ďalej na juh. Zastavili sme sa omrknut ladovce Franz Jozef a Fox a pokračovali sme ďalej až do Qeenstownu. Tu nám povedali že tam už tri mesiace nepršalo a tomu aj zodpovedal stav vody v riekach. Našťastie aspoň tá najväčšia rieka Kawarau mala aspoň nejakú vodu a tak sme si mohli užiť známe bigwater pereje ako Citroen, Nevis Bluf či Retrospect. Zdržali sme sa tu pár dní a keďže všade je sucho vydali sme sa pozrieť mestečko Christchurch, kde boli nedávno silné zemetrasenia. Do centra mesta sme sa ani nedostali, lebo celé centrum je zničené a uzavreté takže sme zas až tak moc toho nevideli. Tak už sa pomaly zase vydávame na cestu skúsiť šťastie znova na West coast, dúfame že začne pršať aby sme si aspoň trochu zakajakovali.



Maruia falls



Pláž v Hokitike



Ladovec Fox



Cesta do Queenstownu



Lepsi program v telke neexistuje



Kawarau po prve



Kawarau po druhe



Kawarau po tretie



Okrem oviec a krav tu chovaju aj vela jelenov




Po ceste do Christchurch sme este okukli najvyssi kopec NZ, Mount Cook


Do centra Christchurchu sme sa vobec nedostali kedze je znicene neustalimi zemetraseniami.



Nove centrum Christchurchu postavili z unimobuniek ale vyzera celkom stylovo

Smer juh

Po tazkej makacke na kiwi farme, co zas az taka makacka nebola, sme sa rozhodovali co dalej. Praca nebola, kaituna ojazdena, penazi malo tak sme sa rozhodli ist predat auto a pozicat lacnejsie. Samozrejme si nas auticko docela oblubilo, kedze sme ho vytunili asi o 100% a zrejme zaculo nas rozhovor tak zacalo zase protestovat. Asi po 100m smer Auckland zhaslo a neslo nastartovat. Nic ine nam neostavalo len ho odstavit na put-in pri kajtune. Boli sme obehat dakych opravarou, ale v sobotu to bolo celkom beznadejne. Dali sme si obed u Mira na dome a ze si pojdeme aspon zakajakovat. Nemile prekvapenie nas cakalo, ked sme prisli k nasmu auticku a na nom vylomeny zamok. Rychlo sme ho zacali precesavat co zmizlo, ale nastastie boli straty minimalne. Na druhej strane sa nam podarilo auto nastartovat. Ale aucklend sa tak ci tak nekonal lebo sme mali vyrvaty zamok a kedze bola sobota a kiwici mali este aj v pondelok sviatok tak sme museli cakat az do utorka na zamocnika. Cas sme si skratili samozrejme ako inac kajakovanim. No tetoraz to uz nebola kajtuna, sli sme do oblasti tongariro, kde bolo par peknych skokou na ktore som sa celkom odhodlavala, ale nakoniec boli uplne v pohode. Chalani mali este na plane Tree trung gorge, ktory ako zhodnotili mal vela vody a tak sme sli spat. Zatial sme rozbehli predaj auta na nete, dokonca sa nam ozval jeden typek a tak sme sa v stredu hnali za nim, aby nam 15min. pred aucklandom oznamil ze uz kupil auto. No nic ine nam uz neostavalo len ho predavat tam. Dlho sa nedarilo, ale spoliehali sme sa na nedelny bazar. Nanestastie sa na nas stastena este neusmiala, tak sa nam nepodarilo ho predat ani tam. Sklamani ale rozhodnuti ist na juh s tym co mame sme sa vybrali smer juh. Tu sa uz zacala stastena obracat. V Hamiltne nam zapipal mobil ohladom nasho auticka, tak sme sa znovu otocili spat. Super podarilo sa. Na druhy den rano sme auto predali takemu svajciarskemu pariku. Rychlo sme si sli pozicali auto a uz sme asi treti krat sli smer juh. Tu zase pri Hamiltne (asi je tam dobra aura) sa nam este ozval kamarat kajakar, ze ma pre nas pracu na farme jeho rodicou. Perfektne. Este sme sa zastavili par dni porpacovat u nich a uz sme naozaj vyrazili smer juh s mensou zastavkou v bliss-sticku, kde sme si vyzdvihli veci co nam bral miro a zmajtrovali sme zahradku na naseho noveho tatosa. Na druhy dem sme si stihi vo welingtne este kuknut uzasne
muzeum a horsa na trajekt.


Dlhe chvile na Kaitune sme si kratili skakanim do vody. Kto najde Cucu na fotke?






Keď už bolo moc teplo vybrali sme sa aj na pláž kde sme si užívali pohodičku







A už šlapeme k nejakim vodopadikom






Prezeranie vodopadov Waikato falls, čo boli dva male skoky






Prvi skok bol dost uzky







Druhy bol zato velmi pekny a čisty





Ďalší z vodopádov v Národnom parku Tongariro






Večerná pohodička s ohnom pri jazere





Šlapanie k ďalšiemu vodopadu s prekrasnou sceneriou a horou Osudu v pozadí






A už pekne jeden po druhom skáčeme

















Nášho pekného campervanu sme sa úspešne zbavili a požičali sme si niečo takéto.






Vo Welingtone sme sa ešte zastavili v národnom múzeu






Už len kúsok nás delí od južného ostrovu.