Hola z Costa Rica N°8- treti a zaroven posledny pokus Rio Chirripo Atlantico

Po riecke Chirripo Pacifico, sme si dali den volna a vyrazili na plaz. Skvele vlny, body board, sit on top kajak. Zabavy na cely den. Popri tom ochutnavame miestne jedno, robene priamo na plazi a to ceviche- marinovana skoro surova ryba. Prezili sme. Kym nahaname krabov na plazi a snazime sa ulovit nejaku dobru fotku leguana, Tomo trenuje salta.





Cas sa nam tu krati a mame poslednu moznost sadnut na Chirripo Atlantico- uz spominany najhlbsi kanon v strednej Amerike. Nakoniec sa rozhodujeme ist dva dni a nie stihnut to za jeden. Pevne dufame, ze voda uz klesla a ze tri hodiny narocneho pochodu k rieke sa oplatia.





Sadame na vodu. Kajaky mame plne a tak sa kajak na vode sprava uplne inak. Prvy den prejdeme tak 4 km po rieke. Sme vsak vycerpany z treku. Nachadzame plazicku a staviame stan, zhaname drevo. Okolo 4 zacne prsat no nastastie prsi kratko. A tak uz o pol siestej nam hori ohnik a robime veceru. Inak vody nakoniec nemame az tak malo.





O pol siedmej rano uz mame vsetko pobalene a vyrazame na dlhu cestu kanonom. Skvele pereje, jedna za druhou, padame dole ako Tomo povedal -akoby nas niekto kopal zo schodov. Nakoniec o osem hodin sme dole pri moste, kde uz mame auto.

Hola z Costa Rica N° 7

Pozo Azul. Celu rieku sme nemali stastie ist, malo vody. Zato vodopadik sme si nenechali ujst. Z brehu vyzeral naozaj mensi ako v skutocnosti bol.



Rio Sarapiqui. Po zaplavach je koryto uplne prerovnane. Viac menej by sme mohli napisat zrovnane. Pravdepodobne vsetky dobre pereje zmizli. Dalsia riecka na ktoru sa vydavame je Toro. Usek ktory ideme nieje najtazsi na tejto rieke. Na tom najkrajsom sa stava priehrada:( ale aj tento usek, sice je jednoduchy, je pekny.



Vecer sa pokusame o pozorovanie sopky Arenal. Mala by z nej vytekat lava a vecer je to zevraj krasne vidiet. Tak teda cakame na zotmenie. No nedockame sa nicoho lebo sopku nevidime- cela je v oblakoch. Predsa len sa oplatilo cakat kusok od nas na strome vidime tukana.



Zastavujeme v cukrarni. Opat mame problem s vyberom.



Pri presuve na Pacificku stranu nachadzame skvely kemping place. Je vo vyske tak 2500 metrov nad morom. Prekvapuje nas zima. Zato sa vsak konecne dobre vyspime.



Ideme na Rio Chirripo Pacifico. Malo vody, ale sadame na vodu. Nakoniec sme milo prekvapeny. Pekna riecka, i ked teda o par kubikov viac by sme si tam zelali.

Hola z Costa Rica N°6

Po prichode do Turrialby sme tajne dufali v Peralta Dries, co je usek na rieke Reventazon. V guidebooku pisu, ze riecny bohovia nam musia byt nakloneny, aby sme mali vodu na tomto useku. V ten vecer ako sme prisli, bol ten usek este zaplaveny. Hned rano sme isli skontrolovat vodu a uz bolo malo.:( Takze sme sa vydali na usek Peralta. Sice sme ho uz poznali, no za vecsej vody bol este lepsi.
Opat sme zahajili presun do inej oblasti- snad uz voda trosku opadla. Opat davame riecku Toro Amarillo tento krat uz cely usek, kedze voda bola idealna. Rieka mala uplne iny charakter. Krasny boulder garden, miesto nekontrolovatelneho big water.



Rio Patria.
Davame sa dokopy s miestnym kajakarom Ferdinandom, ktory sprevadza este dvoch americanov. Povodny dvoj dnovy trip davame za 8 hodin. Dvoj hodinovy trek k rieke- bez pomoci miestnych nieje sanca najst. 800 metrov dlzka a aj 800 metrov vyskovych. Dve hodiny. Cely utahany sa dostavame k vytuzenej rieke. Musime sa cely umyt lebo sme uplne od blata. Miestami sme sa smykali po zadku.



Rieku splavime celkom rychlo a to za 6 hodin.





Skupinka sa nam dnes rozrastla. Stretavame sa s Petom a Petrou. Davame spolu este raz Rio Toro Amarillo- konecne za krasneho pocasia. A spolu sa presuvame do oblasti riecky Sarapiqui.

Hola z Costa Rica N°5 – zaplavy!

Ako sme v poslednom clanku spominali, zacalo nam prsat a nejak sa nechce stale zastavit. Zaplavy su v plnom prude a zasiahnuta je uz cela Kostarika. Presunuli sme sa z oblasti North Carribean Slope- kde je 2 stupen povodnovej aktivity- opat do Turrialby, kde je 3 stupen povodnovej aktivity. To aby sme sa nenudili:) musime sa vsak pochavlit, ze sme konecne videli po troch pochmurnych dnoch kustok modrej oblohy a tak na 10 minut chalani dokonca vytiahli slnecne okuliare, ktore potom schovali zo slovami: tak zase na par dni odkladame.



Co sa tyka vody aj taka povoden ma nejake tie svoje svetle miesta. Vsetko to, co predtym netielko je sice plne vody, aj miestne potoky a nejake runy o ktorych by sme sa tazko dozvedeli, keby to nebolo takto ako to je:) sadame na riecku Macho, ktora podla miestnych je najlepsi run v Kostarike. Viac menej suhlasime. Cely den prsi a voda nam stupa pod zadkom..ale cele to v pohode zvladame. Ako vypadlovanie si davame Spodne Orosi. Velmi kratky usek, ale dobry.







Juuu musime sa pochvalit. Boli sme v cukrarni. Ako sama mnamka. Ked sme si po kratkej chvilke vybrali- to bol celkom problem- tak sme sa do toho s chutou pustili. Siska, kolacik a ktovie co este boli asi vsade...viete si nas predstavit. Super sladke. Ale nam to vsetkym chutilo.



P.S. este pripajame zopar fotiek pre radost vsetkych faniniek z predoslych dni. :)


P.S.2: mame domace zvieratko- motyl vo velkosti vtacika



P.S.3: kedze sme sa rozbehli s P.S. tak este do tretice vsetko dobre: vsetkych vas moc zdravime- Tomo, Palo, Zajic a Evina.

Rio Toro Amarilo

Po tyzdni sucha na Kostarike konecne zacalo prsat a tak sme sa docela potesili ze rieky zacinaju mat vodu. Vybrali sme sa na rieku Toro Amarilo ale uz asi po 50 metroch sme zistili ze to nebol uplne idealny napad, a asi dalsich 300 metrov nam trvalo kim sme sa vobec dostali spet k brehu. Celkovo sme zisli asi dva kilometrte. Bolo to super ale pri prvom moznom mieste sme z rieky zdrhli :) Za normalnej vody okolo 50 kubikov to mala byt pekna technicka WW4+ bouldergarden ale za nasich asi 150 kubikov to bola jedna kontinulna perej

Toro Amarillo from Palo Andrassy on Vimeo.

Hola z Costa Rica N°4- z blata do kaluze.

Medzi dalsimi pokusmi sme zbehli na riecku Sucio...malo malo vody. Zato dost spinava rieka. Posudte sami:



Pri nasom dalsom pokuse o Rio Chirripo Atlantico nas zastavil dazd. Mysleli sme, ze ide o normalny dazdik. Po dlhom rozhodovani sa -asi od pol siestej do pol siedmej rano- sme sa rozhodli to predsa len odlozit. Zato sme ale nasli super miesto na spanie, priamov horach, uprostred indianskej osady priamo pred dverami miestnej skoly.



A tak sme sa vydali smer sever, ze snad tam ten dazd pomoze- co sa riek tyka. Chalani sadaju na Rio Toro Amarillo. Vodu veru ma. Na mna nastastie vyslo zvazanie auta. Nastastie preto, lebo museli utiect z rieky viac menej hned ako sa dalo. Kym len nasadli tak rieka o dost stupla a miesto odporucanych 30 kubikov tam tieklo tak 150.



Pravdepodobne pojde o nejaky cyklon. Po jednom dni dazda tu mame zaplavy- ako sa hovori z blata do kaluze. Najprv sucho a teraz zaplavy. Rozhodnutie neist do najhlbsieho kanonu sa ukazalo ako spravne. Asi by nas poriadne vytopilo. :)





Dnes davame Rio Tres Amigos. Kedze uz druhy den prsi domaci nam ju odporucili ako dobru volbu kedze vsetko ostatne ma brutalny nadstav. V gidebooku pisana za WW2-3+ po vydatnom dazdiku tak za WW4. na 7km useku sme zastavili az 2 krat. Super riecka.



Snad dnes prestane prsat a my budeme moct v najblizsich dnoch dat zopar miestnych riek a zase nieco popisat. Zatim sa majte

Tomo, Palo, Evina, Zajic

PS: aj tomo xcel macetu len jen jemu uz nexceli kupit :(

Hola z Costa Rica N°3- Rio Chirripo Atlantico -pokus 1

Takze opat sme mali prilezitost hodit Palina do vody. Dostal svoj vytuzeny darcek- macetu a do vody dokonca skocil aj sam. Mal narodeniny.Teraz beha kade tade a chce sekat vsetko, co mu pride do cesty. Davame opat rieku Pacuare a po ceste stretavame korytnacku. Ale nie tak hociaku ale veliku.





Tomo zvaza auto a na take-oute vidi zlto-zeleneho hada...otazka je, ci sa had bal viac Toma alebo opacne.
V meste Palino uputa miestneho chlapika na koni. Strasne ho pozyva k nemu na ranc- teda sme mu nic nerozumeli, ale asi nieco take po nom chcel.



Vylet do najhlbsieho kanonu v strednej Amerike.
Dnes mame zazitkov az az. Vstavali sme uz o 4 hodine rano. Rychle ranajky, naviazat lode a rychlo vyrazit na cestu. Cesta autom tak jeden a pol hodiny a potom nas mal cakat asi tak hodinovy trek, nakoniec cely den na vode. Autom ideme ako sme boli vopred oboznameny, no pride jedina odbocka a my nevediac, ze ideme zle pokracujeme v ceste. Miestny nas utvrdzuju, ze ideme dobre. Prebrodime dva potoky a vidime pred sebou strmy rozbahneny svah. Vravime si, ze mame 4x4 a tak to skusime. Ved neponesieme lode, pokial nemusime. Este ako tak vyjdeme a pokracujeme 2 km, kde definitivne zapadneme v bahne.



Hodinu bojujeme s bahnom, kym sa nam podari odtial vyprostit auto. To narusa nas plan splavit dvojdenny vylet na rieku, ktory sme chceli stihnut za jeden den. A tak, ze sa aspon prejdeme a zistime kolko je vody v rieke, a umyjeme sa od bahna.



Po necelych dvoch hodinach sa vsak otacame, lebo rieka je stale niekde zaryta v udoli. A tak prekonavame neskutocne vyskove metre a vraciame sa k autu. Tu sa vsak nic nekonci. Zacina prsat a cesta spat po prudkych svahoch sa rozmaca a auto sa zacina slusne smykat. Nejakym zazrakom sa dostavame dole. Cely od bahna, ale aspon s autom. Po ceste spat nam stale vrta v hlave, ci je toto naozaj put-in. A tak sa dalej pytame miestnych- vyzerajucich aspon trosku doveryhodne. Ti sa zhoduju po chvilke na tom, ze sme zle odbocili...Ako hovori Palino nevadi. Ved tato rieka sa i tak chodi dva dni. Tak aj my musime, zajtra sa pokusime znova, uz spravnym smerom dolu k rieke.

Hola z Costa Rica N°2- Turrialba

Na uvod dobra sprava: este vidim:)
Za sebou mame Rio Reventazon- cast Pascua, Flodia a Lower Peralta; Rio Pacuare.





Opat hlasime, co sme videli: dnes toho bolo naozaj dost a za to mozme dakovat istej tete, ktora nam zvazala auto. Mala neuveritelny zrak alebo je tu moznost, ze vedela kam sa pozerat. Zacalo to tukanom, dalej nejake pre nas neidentifikovatelne vtaky-dravce, opicu, kolibriky a nejake tie jasterky na rieke.

Mimo ineho sme sa dozvedeli, ze mame sancu vidiet, alebo aj stretnut jaguara alebo cierneho pantera...



Komunikacia stale nie je jednoducha, len malokto tu vie anglicky. A ak aj nahodou niekto anglicky vie, tak sa s nim pre nejaky zahadny problem nevieme dohodnut.

Jeje... vcera sme boli v super sode. Aby ste vedeli nie je to nejaky velky valec, ale miesta jedalen. Utulna a s milou obsluhou. Sme si veru pochutnali.



Co sa tyka naseho auta mame problem nielen so zahradkou. Nasa spotreba je 17 litrov na100km. Mame pocit, ze to auto zje o chvilku aj nas. Drzete palce, aby sme neboli hlavny chod.



Tomo a Palino maju super vodacku vychytavku. Maju nove boty na vodu a vsetkym odporucaju: Cinany!!! Nevedia si ich vynachvalit a snad sa pokusia o sponzoring na Mileticke:)



Prave vola Natalia s Kikou. Asi cekuju miestne spravy a ma tu vybuchnut sopka- Turrialba. Same dobre spravy.:)



Majte sa krasne:)
Tomo, Palino, Zajic a Evina

Hola z Costa Rica N°1

Z hlavneho mesta, kam sme prileteli, sa presuvame na zapadne pobrezie – do Queposu. Tu hned po prichode ideme na riecku Naranja. Na velke stastie netrafime put-in a tak sa miesto 2 minutoveho pochodu predierame potocikom 50 minut. Tomo si zo sebou celou cestou na rieke vezie malu zabku. Vyzera dost „poison“.





Na vecer sa stretavame s Kikou a Natalkou. Tie nas hned oboznamia s Costarickymi pomermi. Spolu oslavujeme Silvester aj Novy Rok.



1.1.2010 stravime na prekrasnej a malo znamej Playa el Rey, kde skusame surfovat. No vlny nie su idealne na surf, ale i tak bojujeme. Podaktorych zosroti viac inych menej. No neuveritelne teply Pacifik, osviezujuce kokosove mlieko, na oblohe azuro= uplna pohoda.





Vecer ideme na „rodinnu“ veceru, na miestne casado. Je to zmes skoro vsetkeho: juky, babanu na sladko, bananu na slano, ryze, mäsa alebo co si vyberiete, fazule a kto vie coho este vsetkeho. Uz sme tu videli Tomovu jedovatu zabu, velikeho leguana, ktoreho sa Palino brutus bal- a ten sa veru neboji nicoho, krdel (pre ceskych bratov hejno)pelikanov, a vydry. Palino podotyka, ze pred odchodom trenoval a na Dunaji videl delfina v tvare bobra. Kikin a Natalkyn sef ma mimo troch psov aj ine domace zvieratko a to skaredeho pavucika. Nie je jedovaty, ale ked vas ocika nechce sa to hojit.



Zahradku na aute sa nam podarilo zlomit hned prvy den a tak sme vyrobili po zapozicani macety z palmy a bambusu.



Vecer je tak trosku v style goodbye party, lebo baby na druhy den pracuju, my ideme opät na riecku Naranja a zahajujeme presun do vodackeho centra v Costa Rice – Turrialba.
Koncim. Asi oslepnem. Prave mi dali vynimocny drik!
Pura Vida!