Veľa akcií a pretekov a tak malo času:)

Posledne vikendy sme mali toho ozaj vela. Ale pekne postupne: začalo sa to skvelym pretekom na Labe-Krakonošské Labíčko. Klobúk dolu, krásne zorganizovane a dokonca bolo objednané aj pekné počasie:) čo ja veľmi oceňujem. Ako kvalifikácia sa šiel šprint a slalom a postupovalo sa do kayak crossu. Vo finále sme sa bili o prvé miesto Betka Brabcová, Kačenka Tomečková , Boruvka a ja. Mne sa podarilo do cieľa prísť prvej:) U mužov dominoval Honza Kolár, za ním Míra Kodada a tretie miesto si vybojoval Viktor Legát. Nešťastné zemiakové miesto sa ušlo Palinovi Andrássymu.

Vo Vrchlabí sa ale nič nekončilo, naopak začínala sa naša cesta za jarným jazdením na riekach v Tessine a Piemonte. Tam sme ale nakoniec nedošli, kvôli nepriaznivému počasiu, ktoré spôsobovalo záplavy. A tak sme ostali jazdiť v Rakúsku. Pojazdili sme klasiky ako Lammer, Loferbach, Koppentraum, Saalach, Otztaler... zato však všetky riečky sme si užili za vysokého vodného stavu:)
 

Po príchode sme sa ani nestihli vybaliť a už som bola spať na cestách a tento krát do Nemecka na prvý európsky pohár vo Freestyle. Tu musím podotknúť žeby sa Nemci mali trošku podučiť od českých organizátorov a vedieť objednať slniečko. To tu naozaj chýbalo. Celodenný dážď na nálade nepridá. Tu sa mi až tak nedarí a končím v semifinále a to na prvom nepostupovom mieste- končím ako 6ta.

Nasledujúci víkend sa konal prvý závod českého freestylového pohára. Miestny člnkári sa tu pred pár rokmi rozhodli postaviť si miesto, kde by mohli raz za čas zapádlovať a nesmierne dobre sa im to podarilo. Klobúk dolu pred ich snahou a zručnosťou. A tak sa tam už pravidelne konajú aj medzinárodné preteky. Aj teraz tu bola medzinárodná účasť prevažne z Nemecka, ale aj Rakúska a keďže sme tam boli aj my tak zo Slovenska:) Kvalifikácia sa šla na oživenie systémom session, čo znamená že sú rozjazdy po 5 pretekárov ako pri klasickej kvalifikácií. Kajakári majú na jazdenie 10minút, ale maximálna jazda pretekára môže byť najviac 30 sekúnd. Semifinále a finále sa šlo už podľa zaužívaného systému. Do finále som postupovala z druhého miesta z cieľom si to vylepšiť. To sa mi podarilo a skončila som na prvom mieste. Na týchto pretekoch nikdy nechýba tombola a tak som si domov doniesla krásny kalendár. Organizátorom veľmi ďakujem, opäť raz skvelá organizácia
žiadna naháňačka- proste pohodový víkend:)













 

Ešte nejaké tie výsledky:
C1
1. Miesto: Lukáš Červinka
2. Miesto: Jakub Micka
3. Miesto: Ján Liška
K1 ženy
1. Miesto: Evina Lásko
2. Nina Csonková
3. Lucka Horká
K1 muži
1. Honza Špindler
2. Martin Kol
3. James Bebbington
K1 juniori
1. Honza Havelka
K1 Juniorky
1. Katka Jírová
2. Katka Benešová

Kompletne výsledky nájdete: www.cnawr.cz
Krasny den a idealne ho stravit na vode:)
evina

Ako sme sa do Piemontu vybrali

Koncom apríla konečne vyrážame na vodu. Po nekonečnej zime sa nevieme dočkať pádlovania. Náš ciel je Tessin (Švajčiarsko) a Piemont (Taliansko). Prvá zastávka je ale v čechách. Raz za dva roky púšťajú vodu na Labe v úseku Labskej a Vrchlabskej soutesky a to si nemôžeme nechať ujsť. K tomu sa tu koná množstvo závodov, jeden z nich je aj extremny závod Krakonošovo Labíčko. Výlet sa nám začal už klasicky odpadnutým výfukom na aute. Našťastie sme došli do Pardubíc kde sme zohnali tipka čo nám to opravil a ešte sme aj stihli pobedne jazdenie na Labe. V sobotu ráno sa začali preteky šprintom a slalomom na základe ktorého sa postupovalo do kayakcrossu. Najviac sa tu darilo Evine ktorá skončila prvá. Ja som bol 2. v šprinte a slalome ale nakoniec som to pokazil a skončil som až 4ty. Po vyhlásení výsledkov nasledovala party. Na druhy deň sa zobúdzame do poriadne chladného dňa a tak vyrážame smer Taliansko. Ale už v sobotu sa k nám dostavali správy že v Tesine aj Piemonte je strašne moc vody a nedá sa tam pádlovať. Informáciu si overujeme na internete a volíme plán B. Ostaneme par dni v Rakúsku a pak sa vydáme do talianska keď klesne voda. V Rakúsku trávime 3 dni, niečo tu ma malo vody a niečo zase veľa, inde je zas veľa stromov padnutých ale dá sa tu aj niečo pojazdiť. Začíname na Koppentraune ktorý ma veľkú vodu a je to úplná paráda. Pokračujeme na Untertalbach ale je zasekaný stromami tak to vzdávame. Volíme klasiky ako Lamer a Lofer. Lofer ma veľa vody ale celkom to šlo až na jednu prenášku. Stále sledujeme vodu v Taliansku a Švajčiarsku ale vôbec to neklesá a predpoveď hlási dážď. Po troch dňoch padá rozhodnutie. Balíme a ideme domov. Piemont nám tentoraz neprial. Ale dúfame že o mesiac to vide.