Korzika cast 1

Korzika je jednou z najznámejších kajakárskych destinácia v Európe no mna tento ostrov v stredozemnom mori nikdy nelákal. Je preslávený potokmi s malim prietokom a velkim spadom a tusil som ze to bude skvor kajakovanie po skalach ako na vode. To sa sice potvrdilo ale zato ma korzika velmi milo prekvapila. Yablokovane rieky s velkimi skalami a technickymi perejami sa striedali s nádhernými slajdmi v zulovom masive. A vsade okolo nádherná príroda.


Klasicky pohlad na Korzike


Na korziku sme vyrazili v zložení Honza Kolar s frajerkou Alčou, Zajic, Evina, Tomo a ja. Povodne sme pocitali s tym ze pojdeme dvomi autami ale nastastie sa Zajicovi podarilo zohnat jedno velke auto. A kedze sa to podarilo az na poslednu chvilu tak aj planovany odchod sa znacne posunul a tak sme vyrazali z Bratislavi vo stvrtok o 22:00. Na tom by nebolo nic zle keby sme nemali zabookovany trajekt na piatok 9:00 rano a cakala nas cesta dlha 1000km do talianskeho Livorna. Nakoniec sme to nastastie vpohode stihli a tak uz sme si uzivali 4 hodinovu plavbu na trajekte. Trajekt nas vylozil v korzickej Bastii okolo jednej a mi už sme sa tesili na prvu rieku. Na rozjazdenie sme si vybrali spodnú časť rieky Golo. Stretli sem tu aj particku kajakárov z Prahy s ktorimi sme sa este neskvor parkrat stretli. Vecer sme zamierili k rieke Vechio kde sme prespali. Velmi nas prekvapilo chladne pocasie a kedze Zajic nam tvrdil že na korzike je teplo tak sme si každy zobrali len jednu mikinu čo nebol uplne najlepši napad. Hlavne ked vecer klesala teplota len na 8 stupnov. V sobotu sme vyrazili na spodne Vechio. Pekna rieka su malimi skokmi a technickimi perejami ktor[ sme si vsetci hrozne uzivali


Najzaujimavejsia cast na strednom Vechiu


Kim my sme boli na vode, Alča si na bicykli uživala okolite kopce. Pri takeoute sme našli super miesto na kempovanie takže sme tu ostali este par dni. Okolo desiatej večer sem prišla aj pražská partička a rozprávali nam o hornom Vechiu. Išli to 7 hodin a 6 krat prenášali ale ževraj super rieka tak si ju zaradujeme do nášho plánu na nasledujúce dni. Nedelne ráno nás vítalo chladným počasím ale mi sme sa nenechali zastrasit a tak sme sa vybrali na horne Golo kam viedla dlha cesta v úzkich serpentínach a co bolo najhorsie že to bolo hrozne vysoko čomu zodpovedala aj teplota okolo 10 stupňov.


Cesta na horne Golo


Keďže sme boli všetci hrozne premrznuti rozhodli sme sa nasadnúť len v polovici úseku. Hneď na putine sme stretli particku Nemcov z Arndom Scheftlainom a neskvor este par dalsich skupiniek takže nas tam bolo na vode docela dost. Boli tu vlastne vsetci kajakári z Európi a nechýbali ani také esá ako Simon Hirter ci Tyler Curtis. Najvecsiu mission vsak mali vsetci ay ked vystúplil na breh. Svajciar Ron Fisher stratil kluce od svojho auta a tak sa jednotlive timi kajakarov snazili otvorit jeho auto. Potom co zlihali nemci aj švajčiari nastupil českoslovesnký tím (Tomo a Honza) a po krátkom úsili sa im to podarilo za čo dostali od Rona pár pív:)


Honza a ja na hornom Gole



Tomova hlava na hornom Gole


Na pondelok sme sa všetci tesili lebo zajic predpovedal ze sa uz konecne zlepsi počasie. Opak bol pravdou a tak sme sa zase celi zmrznuti začali obliekat do hydra pri pereji Raketa na rieke Fiun Orbo. Všetci sme sa poriadne naobliekali ale nastastie o chvilu vyšlo slnko a aj sa oteplilo čo nám neskutočne pomáhalo pri polhodinovej prenáške kde sme museli použit aj hádzački. Po prenáške sme už boli všetci poriadne vyčerpaný z toho tepla a ešte nás čakal klasický úsek na Orbe. Všetko išlo OK až kím Honzovi kúsok pred koncom nepraskla loď a musel dojsť pešo.
Večer sme sa vybrali do kempu kde boli všetci kajakári a podarilo sa nám tam zohnať teplovzdušku tak sme mohli zalepiť Hozovu loď. Tu som využil moje dlhoročné skúsenosti z lepenia mojej starej rodeovky a naštastie Honzovi loď vydržala až do konca zájazdu.


Prva perej na Fium orbe s nazvom raketa



Tomo na Rakete



Istenie druhej pereji



Druha perej na Orbe



Najazd do druhej pereji


Ďalsí deň sme sa konečne odhodlali na horné Vechio. Prvých 800 metrov sme nadávali čo to je za potok ked to malo asi jeden kubík a bolo to samí šuter ale potom sa to spojilo s dalším prítokom a začalo to poriadne padať a to už sme si užívali. Najvtipnejším miestom bola posledná perej kde bol takz skok do jaskyne ktori trebalo boofnut ale jaskyne bola trochu menšia jak som čakal a tak sa mi tam zaseklo pádlo a musel som ho pustiť. Naštastie som ostal na šutroch kúsok nad sifónom a pádlo ku mne priplávalo:)


Jeden z mnohych skokov na hornom Vechiu



Moja jaskina v ktorej sa mi zaseklo padlo



Druha cast clanku bude coskoro.
Stay tuned!


P.S. Dakujeme Zajicovi za super fotky

Hory a Mesto 2009

Chcel by som vas vsetkych pozvat na festival aoutdoorovych filmov Hory a Mesto ktory sa bude aj tento rok konat v Bratislavskom Auparku a to uz tento vikend. Bude tu premietanie mnoho zaujimavych filmov, prednášky domácich a svetových hostí a interaktívne sprievodné podujatia. Urcite nepremeskajte sekciu Voda kde si budete moct pozret aj nas film z Noveho Zelandu ktory bude v piatok o 17:00 v kinosale 3 a v sobotu o 14:00 v kinosale 3. Dalej sa mozete tesit aj na premietanie fotiek z nasej vypravy do Chile ktore sa bude konat v sobotu v bloku Objavovanie v pohybe ktory sa zacina o 15:00 v kinosale 5. Viac informacii o festivale ako aj o programe a dalsich filmoch sa dozviete na stranke horyamesto

Tesime sa na Vas

Trencin - cast 2

Po nasom prvom vylete do trencina sme neprestali sledovat vodny stav pod hatou a tak ked v piatok tieklo zase raz 300 kubikov sme sa rozhodli ze vikendovat budeme v trencine. V sobotu rano sme teda nahadzali kajaky do vlaku a o hodku a pol nas uz cakal snorchel v trencine na stanici. Na vlnku bolo spociatku menej vody no po obede uz bola dobra. Sice len na lave triky ale aj tak to najlepsie co sme mohli najst v okruhu 400km. Ako sa na vodakov patri vecer sme dali party kde sa ma nakoniec snazili prejst autom ked som siel spat. na druhy den sme si jazdenie zopakli tentoraz uz aj z janom rusnakom a matom razusom. Vecer uplne zniceny sme sa nokoniec vydali spet do BA. Moc dakujeme chalanom z TN ktory nam umozinli tako super stravit vikend

Trenciansky poklad

Je Pondelok a my uz cely nateseny cakame na zastavke autobusu 91 do Cunova kedze ma prvikrat tento rok tiect voda na kanali a tesime sa ze si konecne trochu zapadlujeme. Nase nadsenie vystrieda smutok ked nam volaju ze sa pokazila klapka a kanal nepotecie. Ale o pol hodinu uz znova zvoni Tomovi mobil, vola Duce ze v trencine im tecie 400 kubikov a maju tam luksusnu vlnu. A tak sa hned rozhodujeme ze v utorok skoro rano ficime do Trencina. O pol desiatej sme uz v Trencine kde nas caka Duce a privadza nas k hati pod krorou je seria asi troch alebo styroch playspotov. Hned sadame na vodu a uz surfujeme. Vlna je uplne uzasna, rychla a pomerne velka, je trochu podobna jak Kuchl pred troma rokmi, jedina nevihoda je ze nema vracak. Ale to nas vobec neodradza a tak jazdime skoro tri hodiny, kym nejsme uplne zniceny na asi najlepsej vlne na Slovensku a asi aj siroko daleko na okoli. Bola perfekta, super, proste Trenciansky poklad. Jazdenie bolo este o to lepsie ze som prvikrat vyskusal moju novu lodku Bliss-stick Smoothy na vlne a hned som si ju oblubil, az som sa cudoval jak na nej idu vsetky triky uplne lahko a napriek tomu ze som dlho na vlne nejazdil sa mi podarili aj take triky ktore mi predtym nesli.
Nofotili sme aj par fotiek aj ked sme skvor jazdili ako fotili, ale aspon nieco.

















Par fotiek aj od Jara Dutku "Duceho" najdete v jeho albume

A zajtra ideme znova tak dufame ze vydrzi dobra voda.


Majtesa zatial

Schwechat a Laita

Bola nedela prveho marca, teplomer ukazoval okolo 7 stupnov, vietor skoro ziadny a po dlhom pozerani online pegelu stav vody optimalny. Dokonca aj oskar na nas trochu vyceril svoje zubiska. Tieto priaznive podmienky nas vyhnali z teplych postielok a supsa na vodu. O chvilu sme si to zihali popri dialnici bielim sipom, ktoreho musim velmi pochvalit a udelujem mu cerveny puntik, smer Vieden. V aute prebiehala horliva diskusia o cunovskom spote, v ktorej hlavnymi aktermi boli Tomo s Evinov .
Zrazu sme obisli billa strudlu, daku cast letiska, presli sme cez most s hlavami natocenymi smerom k valceku, este mensia cik pauza v McDonallde, pre slabsie zenske mechure a hura do gumy. Do lodiek sme nastupovali posilneny vedomim, ze nejdeme za uplnych blaznov, pretoze uz bol predsa marec a nie februar, ako sme si povodne mysleli. Este sme si vysluzili par nechapavych pohladov od okoloiducich a uz sme natahovali spricky na nasich tatosov. Velmi impozantny bol vstup do vody, niekto ho siel po snehu niekto po schodoch. Valcek bol taky maly, mily, prijemny, pomaly, taky akurat pre mna  Dokonca sa dakou nahodou aj spin podaril. Vankusici s Evinov si to tam tocili o sto tristo, no na ich uroven sa mozem akurat tak pozerat. Asi po troch minutach vo vode kazdemu z nas tak omrzli ruky, ze boli takmer nepouzitelne. Akurat sme drzali padlo aj to skor iba silou vole. Prvy eskimak bol natalko sokujuci, ze som vyeskimovala ani neviem ako, iba som si uvedomovala, ze moje mimicke svalstvo nepracuje tak, ako by som si predstavovala. Bolo celkom sviezo a par z nas mali skor imitacie bund, ktore fungovali aspon ako placeblo, no napriek tomu bola dost kosa. Este sme sa takto chvilku cvachtali a potom sa odobrali do tepleho lona auticka a s blazenym usmevom smerovali domov.







Po swechatskom nabudeni sme cely tyzden spekulovali, pozerali stranky so stavom vody, pocasim a neveim cim este, ze kam zase. Nakoniec padlo rozhodnutie na sobotu a laitu v Gatendorfe. Cize znovu si to nalozeny sipik uhanal k rakuskym hraniciam s clnkarskou radostou v pneumatikach. Cesta bola rychla a kratka, lebo vlnka je tak priblizne 15 km za Bratislavou. Pre tento raz pocasie nebolo az tak priaznive. Asi 3 stupne, dazd a vietor.
Uspesne dorazeniek k miestu urcenia, obhliadka vlnky so slovami ,,to pojde“ a mojim a evininym konstatovanim, ze najprv pockame na chalanov a potom sa rozhodneme. Tak sme teda zobrali fotaky a sli aspon fotit. Trosku zralo spicu, ale vyzeralo to dost dobre, dali dake triky, ktore to boli neviem, ale aspon vyzerali efektivne. Po velmi dlhom zvazovani ist, neist a dozvedeni sa, ze to nie je uplne zadarmo, mudrejsi zensky rozum zvitazil a rozhodli sme sa ponechat si zdravie pre lepsie pocasie. Cize 5 stupnov a bez vetra.
Ostali sme teda dalej fotit. Nevyzerali zrovna, ze im je teplo, ale celkom statocne to znasali.
Aj ked sme si sice nezajazdili, aspon pre vankusikov to bol velmi dobry sposob vyprostovania opice po geronimackej party.










Toz zatial tolko k dvom netrpezlivym vyjazdom za vodou.

Cuca

Video Chile

Konecne tu mame kratke video z nasho padlovania v Chile. Natocili sme docela dost materialu tak dufam ze sa mi neskvor podari zostrihat aj nieco trochu dlchsie ale zatial kuknite aspon toto.

Enjoy!


Chile08/09 from Palo Andrassy on Vimeo.