Colorado

ahojte
zdravime vas zo studeneho colorada. dnes nam len dva krat snezilo a raz padali krupy. snazime sa jazdit no nieje to v tej vyske take jednoduche. na riecke kde preteka zajic je kazdy den ina voda...a je to zaujimave. valcek v ktorom jazdim ja nieje az taky maly ako vyzera a ani jazdenie v nom nieje uplne jednoduche a nepomaha tomu ani super studena voda. nejak takto bojujeme. pripajame este zopar fotiek:)majte sa krasne a uzivajte si teplo:)

zajic na homestake creek

ja vo valci



trosku snehu a vsimnite si tu vysku

zaveje na ceste....kto najde letiacu snehovu gulu?

nase stylove auticko

denver


evina a zajic:)

Korzika video

Honza Kolar sa zase raz cinil a zostrihal toto pekne video z nasho vyletu na Korzike.
Dakujeme Honzo!

Corsica from WW8 expedition group on Vimeo.

Rakusko

Je piatok rano 1 maja a my sa chystame na 10 dni padlovat. Teda lepsie povedane 5 dni padlovat a 5 dni macat sa v slovinskom Tacene na rafterskom kurze. Vsetko zacina slubne. Piatok mame na plane dve rieky, Offense bach a Frauenweisenbach. Ani jkenu nepozname ale ale nejake foto sme uz videli. Na mieste vyzera vsetko lepsie ako na fotkach. K oOffensebachy prichadzame okolo 11.360. Ide len o 4 skoky ale su jeden za druhym takze super.Ale sak posudte sami.




tomo

hehe
Trosku ukludnenisa vyberame dalej za nasim planom na riecku frauenweisenbach ktora sa nachadza necely kilometer od nsich 4 skokov. Nasleduje rychla obhliadka terenu a zhodnotenie ze po istom povyberani stromov to pojde. Uz z obhliadky je jasne ze rieka ma dobry potencial. Nastupujeme na 5 metrovom skoku ktory pada do uzkej skviry ktora pak mierne odteka pod skalu. Ale vsecko nakoniec v poho.



20 metrov za tymto skokom nas caka dalsi bombonik.



10 metrovy 2 krat lomeny slajd. taka moralovka. Z palom davame na pohodu.



hehe si dava za nas dost moralovu prenasku - podla man tak 2 krat tachsiu ako slajd ale on tvrdi ze v poho. My s palom sme to videli sice trochu inac ked 2 krat skoro spadol do vody ale neva.



Dalej pokracuje rieka uz v miernejsom charaktere jeden prejazd cez stromy a dalsia prenaska. po nej nasleduje tak 500 metrov dlhy cisty usek zo samymi skokmi. po vystupovani palo a hehe usudia ze im bolo malo tak posledny usek davaju este 2 krat.
vecer sa presuvame na Talbachy. Ako to uz byva zvykom hladame aj spanie a unavenym nam to uz je jedno kde sa zlozime. stastie skusame nakoniec na parkovisku pod skokanskimi mostikmi kde nas vyhmatol hned nejaky miestny ktory nas nakoniec po istych opletackach radsej zaviedol k svojej chatke pri jazere, a dal nam od nej kluce zo slovami ze rano si po ne pride. Zase raz stastie.





v Sobotu pred obedom dorazame na Untertalbach. Je sice trochu nadstav ale usudili sme ze sa to da. V nasom presvedceni nas este utvrdila parta ceskych sudruhov na ktoru sme narazili pri prezerani. Prva jazda bola super a podla slavneho pravidla "second run double fun" sa vydavame druhy krat. Na vodopade fotime.





Pom uz naberuaju udalosti trosku dramatickejsi charakter. Ja zchadzam dalsi slajd ako prvi. hehe ide v strede a palo posledny. Hehe sa v strede pravracia naraza do skaly a dolu hlavou prechadza daslim bordelom. Dole este stihne vyeskimovat a uz na mna krici ze ma vyklbene prave rameno. Nastastie ho stiham chytit este pred dalsim valcom tahame ho na brech a spusta sa zachranna akcia. Nastastie po mojich skusenostiach s vyklbenym ramenom a clanku z posledneho HYDRA uz vieme ze co robit a nestracame ani sekundu.Opatrne ho tahame na breh vyzliekame z vesty davame mu oblbovaki a hned mu zacinam vysvetlovat ze co mu budem robit. Palo nastastie vsetko dokumentuje. Heheho teda dame na zem do lezacej polohy a tak mu napravujem ruku. Ani nekrical a podla jeho slov ho to ani nebolelo. Na koniec mu to este zafixujeme a sup ho na rentgen do nemocnice. Vsetko zvaldame do 5 minut. (okrem prevozxu do nemocnice) Tam nam potvrdili ze rameno ma spet tam kde ma byt a ze sme to spravili dobre. Tak nakoneic aspon jedna dobra sprava.







Po ceste domov v aute rozoberame zachrannu akciu a hehemu pomaly vykreslujem ze co ho pocas nasledujucich 2 mesiacov caka. na zaver by som teda zhodnotil ze sme mali stastie v nestasti vzhladom na to ze sa nam podarilo heheo rameno rychlo napravit a tym sme mu skraitili cas rekonvalescencie a ze vsetko mohlo dopadnut ovela horsie.

Korzika cast 2

Z Vechia sme sa presunuli ďalej na juh a prespali sme pri meste Ajaccio. Ajaccio je jedno z najvecsich miet na Korzike a nachádza sa na západnom pobreží. Ráno sme pokracovali ešte na juhovýchod až k rieke Rizanese, asi najznámejšej rieke korziky na ktorje sa už stavia priehrada a preto sa tu tento rok konalo protestne stretnutie vodákov s názvom Kayaksession korzika week.


Presun na Rizanese



Keďže nám cesta zabrala docela dosť času a ani putin sme nenašli úplne na prví krát nakoniec sme na nasadacie miesto došli až okolo tretej pobede. Rozhodli sme sa pre horný úsek čo nebola úplne dobrá volba keďže teto úsek patrí k tím najťažším na Korzike a už bolo docela dosť hodín. Nastupuje sa tu pod rozostavanou priehradou. Rýchlo sme sa prezliekli a už sme znášali lode po ceste k priehrade čo sa zrovna nmoc nepozdávalo karabinierom ktori boli pri priehrade a velmi rýchlo nás otočili speť zo slovami že tam odsrelujú šutre a je to tam nebezpečné. Asi po polhodine dohadovania sme sa s nimi dohodli že nasadneme kúsok nižšie. Znáška sice nebola úplne zadarmo ale boli sme radi že sme nedopadli ako pražáci ktorí po tom čo si to zniesli sa rozhodli že sa im nechce a tak si to zase vyniesli hore.


Prezliekanie na novej ceste k priehrade, ktoru stavaju na sutoku Codi a Rizanese


Na vode nám to išlo zo začiatku dosť dobre ale rieka mala čím dalej tím večší spád a tím pádom sa aj náš postup spomaloval. A keď už sme si mysleli že sme niekde nakonci rieka začala ešte viac padať čo by sa nám za normálnych okolností páčilo ale keď už sa začalo zotmievať nebolo to uplne ono. Táto rieka bola jedna z najlepších čo sme na Korzike išli a všetci sme z nej boli velmi nadšený.


Evina boofuje jeden z mnohych skokov




Tomo si uziva pekni den na vode



Obcas trebalo aj prenasat, ale nastastie toho nebolo moc a bolo to celkom vpohode




Dalsi boof




Ku koncu sa nam uz zacalo stmievat ale rieka dalej padala....


Asi pol hodinu po tom čo sme prišli do ciela sa úplne zotmelo takže sme to stihli na poslednú chvílu. Keďže už bolo vela hodín a sa nám už nechcelo hladať nejake luksusné spanie zakempovali sme nakoniec na velkom odpočívadle vedla cesty. Večer sme dali ešte malú párty s pražákmi a už sme sa vsetci tešili na ďalší super den pádlovania. Na ďalši deň sme mali na pláne korzickú klasiku - spodnú Rizanese. Tento spodný úsek je známi hlavne 10metrovým vodopádom ale musím uznať že okrem toho vodopádu a ešte jedného skoku tam nič moc nebolo a oproti hornému úseku to bolo docela oničom.


Nasadacie miesto na spodnu Rizanese tiez zname ako U somara




Tento skok bol docela vtipny, lebo sa nedal boofnut a docela to zadupavalo pod vodu




Honza na 4metrovom skoku



Zajic na hrane 10 metroveho vodopadu




Ja si uzivam let dole vodopadom




Honza boofuje pekni skok kusok za vodopadom


Náš vílet sa už pomali blížil ku koncu ale ešte sme si nemohli nechať ujsť dalšiu klasiku ktorou je Travo. Travo sa môže jazdiť len v pondelok a piatok a kedže bol piatok tak to bolo úplne ideálne a ešte k tomu bola ideálna voda a konečne vyšlo aj slnko. Na tejto rieke nás čakalo množstvo slajdov zarezaných v masíve v štile californie. Kedže sa tu môže jazdit len v určité dni, ráno sa všetky volné plochy pri ceste zaplnili kajakárskimi autami a na vode mohlo byt okolo 50 kajakárov. My sme ale vyrazili trochu skvor a tak to bolo celkom vpohode. Z rieky sme boli všetci nadšený a užívali sme si každy moment na vode, len nám bolo trochu lúto že na druhý deň nám už ide trajekt spet domov.


Cestou na Travo sme sa este zastavili na obednu prestavku v dedinke niekde uprostred Korziky



Evina na prvom slajde na Trave



Pereje v masive su naozaj super a k tomu pekne pocasie, proste idealny den na vode



Tomo s Evinou skusaju koho lod rychlejsie slajduje.



Pohlad na najkrajsi usek Trava so znamou trojkombinaciou


A najlepsie na tom je ze na celom useku je len jedna kratka prenaska



V sobotu sme si ale este trochu privstali a tak už o deviatej sme boli na putine na stredne Vechio. Pred tyzdnom nam trvalo splavit tuto rieku tri a pol hodiny ale teraz sme to zvladli za necelu hodinu a o to viac sme si to užili. Po tom nas uz cakala len cesta spet do Bastie na trajekt a dlha cesta domov.


Nastupovanie na trajekt a lucenie sa s Korzikou




Cestou domov sme sa este zastavili v meste Pisa kuknut sa na tu sikmu vezu abi nikdo nehovoril ze sa vobec nevenujeme kulture.



Ako som už písal na začiatku, Korzika ma milo prekvapila nielen vodou ale aj prirodou. Super bolo aj to že každé druhé auto ktoré sme stretli malo na streche naviazané kajaky. Som si ani nemyslel že može byť tolko vodákov naraz na jednom ostrove. Jedine čo nebolo uplne idealne bolo počasie ale na to som si už docela zvikam že vždy ked idem niekde padlovať je hnusne.
Ale najlepsie na korzike bolo ze sme tam boli super particka s ktorou nikdy nebola nuda:)


A aj za tieto fotky dakujeme Zajicovi

Korzika cast 1

Korzika je jednou z najznámejších kajakárskych destinácia v Európe no mna tento ostrov v stredozemnom mori nikdy nelákal. Je preslávený potokmi s malim prietokom a velkim spadom a tusil som ze to bude skvor kajakovanie po skalach ako na vode. To sa sice potvrdilo ale zato ma korzika velmi milo prekvapila. Yablokovane rieky s velkimi skalami a technickymi perejami sa striedali s nádhernými slajdmi v zulovom masive. A vsade okolo nádherná príroda.


Klasicky pohlad na Korzike


Na korziku sme vyrazili v zložení Honza Kolar s frajerkou Alčou, Zajic, Evina, Tomo a ja. Povodne sme pocitali s tym ze pojdeme dvomi autami ale nastastie sa Zajicovi podarilo zohnat jedno velke auto. A kedze sa to podarilo az na poslednu chvilu tak aj planovany odchod sa znacne posunul a tak sme vyrazali z Bratislavi vo stvrtok o 22:00. Na tom by nebolo nic zle keby sme nemali zabookovany trajekt na piatok 9:00 rano a cakala nas cesta dlha 1000km do talianskeho Livorna. Nakoniec sme to nastastie vpohode stihli a tak uz sme si uzivali 4 hodinovu plavbu na trajekte. Trajekt nas vylozil v korzickej Bastii okolo jednej a mi už sme sa tesili na prvu rieku. Na rozjazdenie sme si vybrali spodnú časť rieky Golo. Stretli sem tu aj particku kajakárov z Prahy s ktorimi sme sa este neskvor parkrat stretli. Vecer sme zamierili k rieke Vechio kde sme prespali. Velmi nas prekvapilo chladne pocasie a kedze Zajic nam tvrdil že na korzike je teplo tak sme si každy zobrali len jednu mikinu čo nebol uplne najlepši napad. Hlavne ked vecer klesala teplota len na 8 stupnov. V sobotu sme vyrazili na spodne Vechio. Pekna rieka su malimi skokmi a technickimi perejami ktor[ sme si vsetci hrozne uzivali


Najzaujimavejsia cast na strednom Vechiu


Kim my sme boli na vode, Alča si na bicykli uživala okolite kopce. Pri takeoute sme našli super miesto na kempovanie takže sme tu ostali este par dni. Okolo desiatej večer sem prišla aj pražská partička a rozprávali nam o hornom Vechiu. Išli to 7 hodin a 6 krat prenášali ale ževraj super rieka tak si ju zaradujeme do nášho plánu na nasledujúce dni. Nedelne ráno nás vítalo chladným počasím ale mi sme sa nenechali zastrasit a tak sme sa vybrali na horne Golo kam viedla dlha cesta v úzkich serpentínach a co bolo najhorsie že to bolo hrozne vysoko čomu zodpovedala aj teplota okolo 10 stupňov.


Cesta na horne Golo


Keďže sme boli všetci hrozne premrznuti rozhodli sme sa nasadnúť len v polovici úseku. Hneď na putine sme stretli particku Nemcov z Arndom Scheftlainom a neskvor este par dalsich skupiniek takže nas tam bolo na vode docela dost. Boli tu vlastne vsetci kajakári z Európi a nechýbali ani také esá ako Simon Hirter ci Tyler Curtis. Najvecsiu mission vsak mali vsetci ay ked vystúplil na breh. Svajciar Ron Fisher stratil kluce od svojho auta a tak sa jednotlive timi kajakarov snazili otvorit jeho auto. Potom co zlihali nemci aj švajčiari nastupil českoslovesnký tím (Tomo a Honza) a po krátkom úsili sa im to podarilo za čo dostali od Rona pár pív:)


Honza a ja na hornom Gole



Tomova hlava na hornom Gole


Na pondelok sme sa všetci tesili lebo zajic predpovedal ze sa uz konecne zlepsi počasie. Opak bol pravdou a tak sme sa zase celi zmrznuti začali obliekat do hydra pri pereji Raketa na rieke Fiun Orbo. Všetci sme sa poriadne naobliekali ale nastastie o chvilu vyšlo slnko a aj sa oteplilo čo nám neskutočne pomáhalo pri polhodinovej prenáške kde sme museli použit aj hádzački. Po prenáške sme už boli všetci poriadne vyčerpaný z toho tepla a ešte nás čakal klasický úsek na Orbe. Všetko išlo OK až kím Honzovi kúsok pred koncom nepraskla loď a musel dojsť pešo.
Večer sme sa vybrali do kempu kde boli všetci kajakári a podarilo sa nám tam zohnať teplovzdušku tak sme mohli zalepiť Hozovu loď. Tu som využil moje dlhoročné skúsenosti z lepenia mojej starej rodeovky a naštastie Honzovi loď vydržala až do konca zájazdu.


Prva perej na Fium orbe s nazvom raketa



Tomo na Rakete



Istenie druhej pereji



Druha perej na Orbe



Najazd do druhej pereji


Ďalsí deň sme sa konečne odhodlali na horné Vechio. Prvých 800 metrov sme nadávali čo to je za potok ked to malo asi jeden kubík a bolo to samí šuter ale potom sa to spojilo s dalším prítokom a začalo to poriadne padať a to už sme si užívali. Najvtipnejším miestom bola posledná perej kde bol takz skok do jaskyne ktori trebalo boofnut ale jaskyne bola trochu menšia jak som čakal a tak sa mi tam zaseklo pádlo a musel som ho pustiť. Naštastie som ostal na šutroch kúsok nad sifónom a pádlo ku mne priplávalo:)


Jeden z mnohych skokov na hornom Vechiu



Moja jaskina v ktorej sa mi zaseklo padlo



Druha cast clanku bude coskoro.
Stay tuned!


P.S. Dakujeme Zajicovi za super fotky

Hory a Mesto 2009

Chcel by som vas vsetkych pozvat na festival aoutdoorovych filmov Hory a Mesto ktory sa bude aj tento rok konat v Bratislavskom Auparku a to uz tento vikend. Bude tu premietanie mnoho zaujimavych filmov, prednášky domácich a svetových hostí a interaktívne sprievodné podujatia. Urcite nepremeskajte sekciu Voda kde si budete moct pozret aj nas film z Noveho Zelandu ktory bude v piatok o 17:00 v kinosale 3 a v sobotu o 14:00 v kinosale 3. Dalej sa mozete tesit aj na premietanie fotiek z nasej vypravy do Chile ktore sa bude konat v sobotu v bloku Objavovanie v pohybe ktory sa zacina o 15:00 v kinosale 5. Viac informacii o festivale ako aj o programe a dalsich filmoch sa dozviete na stranke horyamesto

Tesime sa na Vas