TMG Vail

opat vsetkych zdravime z colorada z vailu. dnes sice este nieje po celych pretekoch ale my uz mame zavody za sebou. ako prvy zavodil zajic a to na rieke Homestake ww5. skoncil na 4 mieste co je skoda lebo jazdil tu krasne.no napriek tomu je to velky uspech pri takej obrovskej konkurencii aka sa tu z celeho sveta zisla. vyhrava to viac menej s prehladom Mike Dawson z noveho zelandu. ja som zavodila vo freestyle a to sa mi az tak dobre nedarilo. skoncila som na 11stom mieste. finale freestylu sa este len chysta, cize konecne vysledky este nevieme. dnes cize v sobotu sme hned rano obaja pretekali v down river sprinte. trat celkom dlha -4 mile ale nenarocna. zajic konci na 5 mieste a ja na 3tom. majte sa krasne a my sme o chvilku doma:)...aj ked si viem predstavit tu este chvilku pobudnut.pripajame zopar fotiek:enjoy
Mud run...

freestyle competition





word cup v boulderingu

freestyle

steep creek championship

zajic

homestake creek

Colorado

ahojte
zdravime vas zo studeneho colorada. dnes nam len dva krat snezilo a raz padali krupy. snazime sa jazdit no nieje to v tej vyske take jednoduche. na riecke kde preteka zajic je kazdy den ina voda...a je to zaujimave. valcek v ktorom jazdim ja nieje az taky maly ako vyzera a ani jazdenie v nom nieje uplne jednoduche a nepomaha tomu ani super studena voda. nejak takto bojujeme. pripajame este zopar fotiek:)majte sa krasne a uzivajte si teplo:)

zajic na homestake creek

ja vo valci



trosku snehu a vsimnite si tu vysku

zaveje na ceste....kto najde letiacu snehovu gulu?

nase stylove auticko

denver


evina a zajic:)

Korzika video

Honza Kolar sa zase raz cinil a zostrihal toto pekne video z nasho vyletu na Korzike.
Dakujeme Honzo!

Corsica from WW8 expedition group on Vimeo.

Rakusko

Je piatok rano 1 maja a my sa chystame na 10 dni padlovat. Teda lepsie povedane 5 dni padlovat a 5 dni macat sa v slovinskom Tacene na rafterskom kurze. Vsetko zacina slubne. Piatok mame na plane dve rieky, Offense bach a Frauenweisenbach. Ani jkenu nepozname ale ale nejake foto sme uz videli. Na mieste vyzera vsetko lepsie ako na fotkach. K oOffensebachy prichadzame okolo 11.360. Ide len o 4 skoky ale su jeden za druhym takze super.Ale sak posudte sami.




tomo

hehe
Trosku ukludnenisa vyberame dalej za nasim planom na riecku frauenweisenbach ktora sa nachadza necely kilometer od nsich 4 skokov. Nasleduje rychla obhliadka terenu a zhodnotenie ze po istom povyberani stromov to pojde. Uz z obhliadky je jasne ze rieka ma dobry potencial. Nastupujeme na 5 metrovom skoku ktory pada do uzkej skviry ktora pak mierne odteka pod skalu. Ale vsecko nakoniec v poho.



20 metrov za tymto skokom nas caka dalsi bombonik.



10 metrovy 2 krat lomeny slajd. taka moralovka. Z palom davame na pohodu.



hehe si dava za nas dost moralovu prenasku - podla man tak 2 krat tachsiu ako slajd ale on tvrdi ze v poho. My s palom sme to videli sice trochu inac ked 2 krat skoro spadol do vody ale neva.



Dalej pokracuje rieka uz v miernejsom charaktere jeden prejazd cez stromy a dalsia prenaska. po nej nasleduje tak 500 metrov dlhy cisty usek zo samymi skokmi. po vystupovani palo a hehe usudia ze im bolo malo tak posledny usek davaju este 2 krat.
vecer sa presuvame na Talbachy. Ako to uz byva zvykom hladame aj spanie a unavenym nam to uz je jedno kde sa zlozime. stastie skusame nakoniec na parkovisku pod skokanskimi mostikmi kde nas vyhmatol hned nejaky miestny ktory nas nakoniec po istych opletackach radsej zaviedol k svojej chatke pri jazere, a dal nam od nej kluce zo slovami ze rano si po ne pride. Zase raz stastie.





v Sobotu pred obedom dorazame na Untertalbach. Je sice trochu nadstav ale usudili sme ze sa to da. V nasom presvedceni nas este utvrdila parta ceskych sudruhov na ktoru sme narazili pri prezerani. Prva jazda bola super a podla slavneho pravidla "second run double fun" sa vydavame druhy krat. Na vodopade fotime.





Pom uz naberuaju udalosti trosku dramatickejsi charakter. Ja zchadzam dalsi slajd ako prvi. hehe ide v strede a palo posledny. Hehe sa v strede pravracia naraza do skaly a dolu hlavou prechadza daslim bordelom. Dole este stihne vyeskimovat a uz na mna krici ze ma vyklbene prave rameno. Nastastie ho stiham chytit este pred dalsim valcom tahame ho na brech a spusta sa zachranna akcia. Nastastie po mojich skusenostiach s vyklbenym ramenom a clanku z posledneho HYDRA uz vieme ze co robit a nestracame ani sekundu.Opatrne ho tahame na breh vyzliekame z vesty davame mu oblbovaki a hned mu zacinam vysvetlovat ze co mu budem robit. Palo nastastie vsetko dokumentuje. Heheho teda dame na zem do lezacej polohy a tak mu napravujem ruku. Ani nekrical a podla jeho slov ho to ani nebolelo. Na koniec mu to este zafixujeme a sup ho na rentgen do nemocnice. Vsetko zvaldame do 5 minut. (okrem prevozxu do nemocnice) Tam nam potvrdili ze rameno ma spet tam kde ma byt a ze sme to spravili dobre. Tak nakoneic aspon jedna dobra sprava.







Po ceste domov v aute rozoberame zachrannu akciu a hehemu pomaly vykreslujem ze co ho pocas nasledujucich 2 mesiacov caka. na zaver by som teda zhodnotil ze sme mali stastie v nestasti vzhladom na to ze sa nam podarilo heheo rameno rychlo napravit a tym sme mu skraitili cas rekonvalescencie a ze vsetko mohlo dopadnut ovela horsie.

Korzika cast 2

Z Vechia sme sa presunuli ďalej na juh a prespali sme pri meste Ajaccio. Ajaccio je jedno z najvecsich miet na Korzike a nachádza sa na západnom pobreží. Ráno sme pokracovali ešte na juhovýchod až k rieke Rizanese, asi najznámejšej rieke korziky na ktorje sa už stavia priehrada a preto sa tu tento rok konalo protestne stretnutie vodákov s názvom Kayaksession korzika week.


Presun na Rizanese



Keďže nám cesta zabrala docela dosť času a ani putin sme nenašli úplne na prví krát nakoniec sme na nasadacie miesto došli až okolo tretej pobede. Rozhodli sme sa pre horný úsek čo nebola úplne dobrá volba keďže teto úsek patrí k tím najťažším na Korzike a už bolo docela dosť hodín. Nastupuje sa tu pod rozostavanou priehradou. Rýchlo sme sa prezliekli a už sme znášali lode po ceste k priehrade čo sa zrovna nmoc nepozdávalo karabinierom ktori boli pri priehrade a velmi rýchlo nás otočili speť zo slovami že tam odsrelujú šutre a je to tam nebezpečné. Asi po polhodine dohadovania sme sa s nimi dohodli že nasadneme kúsok nižšie. Znáška sice nebola úplne zadarmo ale boli sme radi že sme nedopadli ako pražáci ktorí po tom čo si to zniesli sa rozhodli že sa im nechce a tak si to zase vyniesli hore.


Prezliekanie na novej ceste k priehrade, ktoru stavaju na sutoku Codi a Rizanese


Na vode nám to išlo zo začiatku dosť dobre ale rieka mala čím dalej tím večší spád a tím pádom sa aj náš postup spomaloval. A keď už sme si mysleli že sme niekde nakonci rieka začala ešte viac padať čo by sa nám za normálnych okolností páčilo ale keď už sa začalo zotmievať nebolo to uplne ono. Táto rieka bola jedna z najlepších čo sme na Korzike išli a všetci sme z nej boli velmi nadšený.


Evina boofuje jeden z mnohych skokov




Tomo si uziva pekni den na vode



Obcas trebalo aj prenasat, ale nastastie toho nebolo moc a bolo to celkom vpohode




Dalsi boof




Ku koncu sa nam uz zacalo stmievat ale rieka dalej padala....


Asi pol hodinu po tom čo sme prišli do ciela sa úplne zotmelo takže sme to stihli na poslednú chvílu. Keďže už bolo vela hodín a sa nám už nechcelo hladať nejake luksusné spanie zakempovali sme nakoniec na velkom odpočívadle vedla cesty. Večer sme dali ešte malú párty s pražákmi a už sme sa vsetci tešili na ďalší super den pádlovania. Na ďalši deň sme mali na pláne korzickú klasiku - spodnú Rizanese. Tento spodný úsek je známi hlavne 10metrovým vodopádom ale musím uznať že okrem toho vodopádu a ešte jedného skoku tam nič moc nebolo a oproti hornému úseku to bolo docela oničom.


Nasadacie miesto na spodnu Rizanese tiez zname ako U somara




Tento skok bol docela vtipny, lebo sa nedal boofnut a docela to zadupavalo pod vodu




Honza na 4metrovom skoku



Zajic na hrane 10 metroveho vodopadu




Ja si uzivam let dole vodopadom




Honza boofuje pekni skok kusok za vodopadom


Náš vílet sa už pomali blížil ku koncu ale ešte sme si nemohli nechať ujsť dalšiu klasiku ktorou je Travo. Travo sa môže jazdiť len v pondelok a piatok a kedže bol piatok tak to bolo úplne ideálne a ešte k tomu bola ideálna voda a konečne vyšlo aj slnko. Na tejto rieke nás čakalo množstvo slajdov zarezaných v masíve v štile californie. Kedže sa tu môže jazdit len v určité dni, ráno sa všetky volné plochy pri ceste zaplnili kajakárskimi autami a na vode mohlo byt okolo 50 kajakárov. My sme ale vyrazili trochu skvor a tak to bolo celkom vpohode. Z rieky sme boli všetci nadšený a užívali sme si každy moment na vode, len nám bolo trochu lúto že na druhý deň nám už ide trajekt spet domov.


Cestou na Travo sme sa este zastavili na obednu prestavku v dedinke niekde uprostred Korziky



Evina na prvom slajde na Trave



Pereje v masive su naozaj super a k tomu pekne pocasie, proste idealny den na vode



Tomo s Evinou skusaju koho lod rychlejsie slajduje.



Pohlad na najkrajsi usek Trava so znamou trojkombinaciou


A najlepsie na tom je ze na celom useku je len jedna kratka prenaska



V sobotu sme si ale este trochu privstali a tak už o deviatej sme boli na putine na stredne Vechio. Pred tyzdnom nam trvalo splavit tuto rieku tri a pol hodiny ale teraz sme to zvladli za necelu hodinu a o to viac sme si to užili. Po tom nas uz cakala len cesta spet do Bastie na trajekt a dlha cesta domov.


Nastupovanie na trajekt a lucenie sa s Korzikou




Cestou domov sme sa este zastavili v meste Pisa kuknut sa na tu sikmu vezu abi nikdo nehovoril ze sa vobec nevenujeme kulture.



Ako som už písal na začiatku, Korzika ma milo prekvapila nielen vodou ale aj prirodou. Super bolo aj to že každé druhé auto ktoré sme stretli malo na streche naviazané kajaky. Som si ani nemyslel že može byť tolko vodákov naraz na jednom ostrove. Jedine čo nebolo uplne idealne bolo počasie ale na to som si už docela zvikam že vždy ked idem niekde padlovať je hnusne.
Ale najlepsie na korzike bolo ze sme tam boli super particka s ktorou nikdy nebola nuda:)


A aj za tieto fotky dakujeme Zajicovi