West coast

Navrat na Weast Coast bol tentoraz uspesnejsi. Kemp plny kajakarov a prve dva dni nic, ale potom zacalo prsat. Podaktori boli velice netrpezlivi, samozrejme palino bol medzi nimi, tak si este prvy den dali nie moc lahke 2hodinove slapanie na Crookit po kolenach v blate. Ako sa dalo cakat tak bolo malo vody, ale to im az tak neprekazalo. Zrejme za ich snazenie sa nad nimi niekto zlutoval, zacalo prsat a to dost vydatne.
Nase prve padlovanie bolo na rieke Kakapotahi. Kedze teraz bolo trochu viac vody sla sa len spodna cast tejto rieky, ale na druhy den to trochu kleslo a tak chalani mohli ist aj horny kanon, ktory si docela pochvalovali. Nastastie sme mali dost vody na rieku Totaru, ktora je jedna z mala na ktoru sa da ist autom a tak sme si zase uzivali jazdenie a neboli sme sami. Kedze na helitripy sa kvoli stalemu prsaniu nechodilo, stretlo sa nas tam asi 30, co bol taky mensi zabavny masaker.
Tu sa nam ale moznosti pohodlneho dopravenia sa na put-in autom vycerpali a zostavlo menej komfortne slapanie. Tentoraz padol vyber na Styx a Arahuru. Styx riecka optiaznosti IV, ale za stavu aky bol to bolo miestami aj V. Bolo mi povedane ze na Arahuru vedie celkom lahky trek a tak som sa teda odhodlala aj ja. Musim povedat, ze hocijake lahke slapanie s kajakom na ramene NIE je lahke. Dako som sa tam doterigala, no napriek tomu moj najsilnejsi zazitok z tejto rieky je aj tak to, ze bola priserne ale priiiserne ladova.
Cas sa nam uz az nebezpecne rychlo zacal kratit, ale aj tentoraz sa postastilo a dazd ustal. Co znamenalo vytuzeny helitrip a navyse dvojdnovy na rieku Perth. Bla bla bla a bla bla bla ved fotky hovoria za vsetko si to Palino perfektne uzil, za co som teda aj ja velmi rada a mohli sme sa rozlucit aj z west coastom. Zabookovali sme trajekt po ceste sme sa este raz zastavili na Maruia Falls, okukli sme Abel Tasman a uz zase sedime na trajekte, tentoraz smerom domov. Planujeme sa este zastavit v Tongariu na Hore osudu, samozrejme sa nesmieme zabudnut rozlucit s Kaitunou a horsa domov, lebo vsade dobre ale doma najlepsie.

Majte sa Zuzka a Palo.


Krajinovka




Ide sa na rieku, šlapanie si snažíme skrátiť štvorkolkou. Bolo nás veľa.



Keď už ani štvorkolka nestačí musíme vziať kajaky na plecia.



A už si užívame rieku Styx




Mostík cez Arahuru rozhodne nebol zadarmo


a zase šlapeme...



Jedna z mala riek na West coaste na ktoru sa dá dostať autom - Kakapotahi



Horny kaňon Kakapotahi



Vyrážame...



Horny Perth je technicky a docela z kopca



Horské chatky na prespanie sú tu dosť luxusné




Počas prestavok sme si užívali nádhernú scenériu



Perth si na nás pripravil pekné pereje aj počas druhého dňa




A už čakáme na trajekt

Majstrovstva SR v eskimovani 2012

Miestne suchoty

Našu cestu po Južnom ostrove sme začali v oblasti Murchinson, kde je mnoho riek, ale väčšina z nich je dosť ľahkých a potrebujú veľa dažďa. Samozrejme vody tu moc nebolo tak sme si splavili len jeden úsek rieky Buller a skočili sme si známe Maruia falls. Potom sme sa už vydali na West coast kde sa nachádzajú najlepšie rieky na Zélande. Bohužiaľ aj tu bolo úplne sucho a tak sme si tu vôbec nezakajakovali a šli sme ďalej na juh. Zastavili sme sa omrknut ladovce Franz Jozef a Fox a pokračovali sme ďalej až do Qeenstownu. Tu nám povedali že tam už tri mesiace nepršalo a tomu aj zodpovedal stav vody v riekach. Našťastie aspoň tá najväčšia rieka Kawarau mala aspoň nejakú vodu a tak sme si mohli užiť známe bigwater pereje ako Citroen, Nevis Bluf či Retrospect. Zdržali sme sa tu pár dní a keďže všade je sucho vydali sme sa pozrieť mestečko Christchurch, kde boli nedávno silné zemetrasenia. Do centra mesta sme sa ani nedostali, lebo celé centrum je zničené a uzavreté takže sme zas až tak moc toho nevideli. Tak už sa pomaly zase vydávame na cestu skúsiť šťastie znova na West coast, dúfame že začne pršať aby sme si aspoň trochu zakajakovali.



Maruia falls



Pláž v Hokitike



Ladovec Fox



Cesta do Queenstownu



Lepsi program v telke neexistuje



Kawarau po prve



Kawarau po druhe



Kawarau po tretie



Okrem oviec a krav tu chovaju aj vela jelenov




Po ceste do Christchurch sme este okukli najvyssi kopec NZ, Mount Cook


Do centra Christchurchu sme sa vobec nedostali kedze je znicene neustalimi zemetraseniami.



Nove centrum Christchurchu postavili z unimobuniek ale vyzera celkom stylovo

Smer juh

Po tazkej makacke na kiwi farme, co zas az taka makacka nebola, sme sa rozhodovali co dalej. Praca nebola, kaituna ojazdena, penazi malo tak sme sa rozhodli ist predat auto a pozicat lacnejsie. Samozrejme si nas auticko docela oblubilo, kedze sme ho vytunili asi o 100% a zrejme zaculo nas rozhovor tak zacalo zase protestovat. Asi po 100m smer Auckland zhaslo a neslo nastartovat. Nic ine nam neostavalo len ho odstavit na put-in pri kajtune. Boli sme obehat dakych opravarou, ale v sobotu to bolo celkom beznadejne. Dali sme si obed u Mira na dome a ze si pojdeme aspon zakajakovat. Nemile prekvapenie nas cakalo, ked sme prisli k nasmu auticku a na nom vylomeny zamok. Rychlo sme ho zacali precesavat co zmizlo, ale nastastie boli straty minimalne. Na druhej strane sa nam podarilo auto nastartovat. Ale aucklend sa tak ci tak nekonal lebo sme mali vyrvaty zamok a kedze bola sobota a kiwici mali este aj v pondelok sviatok tak sme museli cakat az do utorka na zamocnika. Cas sme si skratili samozrejme ako inac kajakovanim. No tetoraz to uz nebola kajtuna, sli sme do oblasti tongariro, kde bolo par peknych skokou na ktore som sa celkom odhodlavala, ale nakoniec boli uplne v pohode. Chalani mali este na plane Tree trung gorge, ktory ako zhodnotili mal vela vody a tak sme sli spat. Zatial sme rozbehli predaj auta na nete, dokonca sa nam ozval jeden typek a tak sme sa v stredu hnali za nim, aby nam 15min. pred aucklandom oznamil ze uz kupil auto. No nic ine nam uz neostavalo len ho predavat tam. Dlho sa nedarilo, ale spoliehali sme sa na nedelny bazar. Nanestastie sa na nas stastena este neusmiala, tak sa nam nepodarilo ho predat ani tam. Sklamani ale rozhodnuti ist na juh s tym co mame sme sa vybrali smer juh. Tu sa uz zacala stastena obracat. V Hamiltne nam zapipal mobil ohladom nasho auticka, tak sme sa znovu otocili spat. Super podarilo sa. Na druhy den rano sme auto predali takemu svajciarskemu pariku. Rychlo sme si sli pozicali auto a uz sme asi treti krat sli smer juh. Tu zase pri Hamiltne (asi je tam dobra aura) sa nam este ozval kamarat kajakar, ze ma pre nas pracu na farme jeho rodicou. Perfektne. Este sme sa zastavili par dni porpacovat u nich a uz sme naozaj vyrazili smer juh s mensou zastavkou v bliss-sticku, kde sme si vyzdvihli veci co nam bral miro a zmajtrovali sme zahradku na naseho noveho tatosa. Na druhy dem sme si stihi vo welingtne este kuknut uzasne
muzeum a horsa na trajekt.


Dlhe chvile na Kaitune sme si kratili skakanim do vody. Kto najde Cucu na fotke?






Keď už bolo moc teplo vybrali sme sa aj na pláž kde sme si užívali pohodičku







A už šlapeme k nejakim vodopadikom






Prezeranie vodopadov Waikato falls, čo boli dva male skoky






Prvi skok bol dost uzky







Druhy bol zato velmi pekny a čisty





Ďalší z vodopádov v Národnom parku Tongariro






Večerná pohodička s ohnom pri jazere





Šlapanie k ďalšiemu vodopadu s prekrasnou sceneriou a horou Osudu v pozadí






A už pekne jeden po druhom skáčeme

















Nášho pekného campervanu sme sa úspešne zbavili a požičali sme si niečo takéto.






Vo Welingtone sme sa ešte zastavili v národnom múzeu






Už len kúsok nás delí od južného ostrovu.

ECUADOR FINITO :-(

Naposledy zdravime z ekvadoru. Od Honzovho odletu sme sa tu este rozhodne nenudili. Z Quita sme sa presunuli do teny kde sme nasmahli poslednych par riek, predali lode a vyrazili smer rovnik. Vo vodackych statistikach sme otvorili novu kategoriu - massive swimming.
Ostatne:
ESKIMACI. zajic+2 - cim si zabezpecil vitazstvo v tejto kategorii , zvysok +0
Celkovy vitaz TOMO.
tomo HOLLIN falls
Evina lower MIS.
Este jedna z lower MIS
ROVNIK
Trhy OTAVALO
Nasa slavna zostava - QUITO ADIOS!

New Zealand #4

Už je to docela dávno čo sme sa ozvali takže je čas na ďalší článok. Nový rok na zélande sa niesol v znamení vytrvalých dažďov. My sme nový rok oslavovali na pobreží v mestečku Mount Manganui. Aj keď novoročné oslavy kvoli dažďom zrušili, ulice mesta boli plné ludí a nechýbal ani pekný ohňostroj. Výhoda bola že neďaleko odtialto sa nachádza veľa riek a tak hneď na nový rok sme vyrazili na megaluxsusnú rieku Tauakopai, ktorú som už spomínal v minulom poste. Tentoraz sme ale pokračovali po rieke ďalej až na sútok s riekou Mangakarengorengo ktoré malo skvor viac vody ako menej. Nasledujúce dni sme každý deń pádlovali na rôznych riekach v okolí wairoy.
Asi po dvoch týždňoch konečne prestalo pršať a tak sme mohli konečne aj trochu pracovať. Teraz to tak striedame, keď sa dá pracujeme keď nieje práca kajakujeme na kaitune. Tento týžden sme si spolu s Mirom spravili malý výlet do Taupa kuknúť trochu maorskej kultúri. Konkrétne ku skale kde sú vytesané nejaké maorské simboly, výhoda bola že k tejto skale sa dá dostať len s kajakom, nevýhoda bola že to bolo asi na dve hodiny pádlovania po rovnej vode. Teraz sme zase v Okere falls a kajakujeme, dúfame že zajtra budeme pracovať aby sme si ešte trochu zarobili a potom fičíme na južný ostrov.

Ospravedlňujem sa za zlú kvalitu fotiek ale keďže stále pršalo nedalo sa moc fotiť.


Mangakarengorengo, ako píšu v guidebooku, na túto rieku by ste nemali ísť ak nevieťe vysloviť jej názov.





Wairoa za vysokej vody




Rangitaiky mala byť taká oddýchová riečka obtiažnosti WWII ale za velkej vody sa tu nájdu aj zaujímavé pereje



Dlhé daždivé dni sme si krátili napríklad robením palaciniek.



10 nadšených kajakáraov, 10 kajakov, jedna dodávka a môžeme vyraziť na vodu.


Mangorewa tečie cez nádherné kaňony s peknými perejami, docela som sa divil že mnohý miestny kajakári ju išli prvý krát až teraz.





Prenášanie a prezeranie na Mangorewe je velakrát úplne nemožé







ZETko sa docela udomácnilo na zélande, začína tu byť docela populárne, dokonca sa stalo súčasťou maorskej kultúry



Maorské kresby vytesané v skale na jazere Taupo



Pádlovanie po jazere bolo dlhé ale stálo to rozhodne zato




Už sme zase na našom oblúbenom parkovisku na Kaitune, ke´d už nič iné tak je tu aspoň pekná príroda a super rieka.


A zase raz Trout pool falls, tentoraz za maximálneho prietoku (open gates)