Ako sme sa do Piemontu vybrali

Koncom apríla konečne vyrážame na vodu. Po nekonečnej zime sa nevieme dočkať pádlovania. Náš ciel je Tessin (Švajčiarsko) a Piemont (Taliansko). Prvá zastávka je ale v čechách. Raz za dva roky púšťajú vodu na Labe v úseku Labskej a Vrchlabskej soutesky a to si nemôžeme nechať ujsť. K tomu sa tu koná množstvo závodov, jeden z nich je aj extremny závod Krakonošovo Labíčko. Výlet sa nám začal už klasicky odpadnutým výfukom na aute. Našťastie sme došli do Pardubíc kde sme zohnali tipka čo nám to opravil a ešte sme aj stihli pobedne jazdenie na Labe. V sobotu ráno sa začali preteky šprintom a slalomom na základe ktorého sa postupovalo do kayakcrossu. Najviac sa tu darilo Evine ktorá skončila prvá. Ja som bol 2. v šprinte a slalome ale nakoniec som to pokazil a skončil som až 4ty. Po vyhlásení výsledkov nasledovala party. Na druhy deň sa zobúdzame do poriadne chladného dňa a tak vyrážame smer Taliansko. Ale už v sobotu sa k nám dostavali správy že v Tesine aj Piemonte je strašne moc vody a nedá sa tam pádlovať. Informáciu si overujeme na internete a volíme plán B. Ostaneme par dni v Rakúsku a pak sa vydáme do talianska keď klesne voda. V Rakúsku trávime 3 dni, niečo tu ma malo vody a niečo zase veľa, inde je zas veľa stromov padnutých ale dá sa tu aj niečo pojazdiť. Začíname na Koppentraune ktorý ma veľkú vodu a je to úplná paráda. Pokračujeme na Untertalbach ale je zasekaný stromami tak to vzdávame. Volíme klasiky ako Lamer a Lofer. Lofer ma veľa vody ale celkom to šlo až na jednu prenášku. Stále sledujeme vodu v Taliansku a Švajčiarsku ale vôbec to neklesá a predpoveď hlási dážď. Po troch dňoch padá rozhodnutie. Balíme a ideme domov. Piemont nám tentoraz neprial. Ale dúfame že o mesiac to vide.