Norsko

Kim sa jedna skupinka flakala po Sibiri, my sme sa vybrali uz klasicky do Norska. Vyrazali sme v zlozeni Milos, Cuca a Palo, a po par dnoch sak nam pridala skupinka Cisa, Mato a Marek. Tento rok sme mali sice pomenej vody ale zato luksusne pocasie. Prvy tyzden bolo tak 25 stupnov a slnecno, potom obcas aj sprchloale furt bolo celkom vpohode. Trip sme zacali vo Vosse kde sme si uzili super rieky oko Myrkdalselva, Randalselva a Jordalselva. Potom sme sa presunuli na Sjou kde sme sa zucasnili zavodov Sweet rumble a Ula extreme race. Na Ula race sa nam celkom darilo, Cuca skoncilatretia a ja som vyhral. Bohuzial na Sweet rumble sme tolko stastia nemali a vypadli sme v semifinale. Popretekoch sme este pojazdili v udoli Raumy a Otty a pak uz sme sa vybrali domov.

Rusko, Sibir, Altaj .......part 1

Kedze u nas zacinaju horucavy tento rok na schladenie si vyberame miesto Norska Sibir. Letime cez Istanbul, kde mame cely jeden den, kym nasa cesta opat pokracuje do Novosibirsk. A tak sa vydavame z letiska do centra Istanbulu. Je to asi pol hodinku metrom a je to prijemne spestrenie cakania na letisku.

 po check in .lode nam zobrali

 Istambul

turecky caj

 

Niekoľko hodín v lietadle a rano okolo 6 pristavame v Novosibirsk. Celkove letisko, ale aj kontrola nas troska zaskocia -cakali sme to trosku vacsie. No nic to sme vonku a cakame na vodica.  Ten ma meškanie a nam zatial prsi fuka a je zima. No nastastie nas vodic prichadza. Zoznamujeme sa a jeho prva otazka je ci hovorime rusky. My skoro svorne odpovedame ze nie. Ale nejak sa dorozumievame na pol cesko-slovensky a na pol rusky a trosku aj anglicky. Naviazeme a hned aj vyrazame. Zajdeme na obed, kde si napiseme predbezny plan a teda vsetci mame zmiesane pocity. Ani si nevieme predstavit ako to vsetko chceme stihnut. Ale ved sa uvidi. Vecer uz spime vedla rieky Katun, co je asi najvacsia tu na Altajsku. Ked sa rozpravám na druhy den s miestnymi, tak vravia ze taku vodu tu este nevideli. Další den nas uz nas vodic- Vasil- nie je to len vodic, ale aj miestny kajakar- uz vyhadzuje na prvy nas trip a to rieku Sumultu a nasledne Katun, kde koncime. Cele to ma trvat tri dni. Trek k rieke zaciname o osmej vecer a tak ideme iba pol, tristvrte hodinku a kemujeme. Na dalsi den slapeme este tak 4 a pol hodiny po narocnom terene a ked prideme k rieke sme dost utahany. Na rieke v ten den splavujeme asi tak 20 km a kepujeme. 

 takto trekujeme

 niekedy nas ani nie je vidiet

 Sumulta

 

Na dalsi den sa prileje Greater Sumulta a rieka je dva razy vacsia a ma uz riadnu silu. Odhadujeme tak 90-100 kubikov. Ked sme citali guide book, pisali  idealnu vodu: 15-20 kubikov. No nech je to uz akokolvek mame tu viac a niektore pereje su zaujimave, az narazime na nezjazdne miesto.  Po vliati do Katunu uz ziadne tazke preje nie su, obcas nas prekvapia velke vlny. Na vysedacom mieste sme okolo obeda na treti den. Jedla uz nemame dost a tak sa tesime, ked pride pre nas auto s nasimi zasobami. No to cakame dost dlho a to skoro 7 hodin. Nastastie sa tam v ten den ubytovava jedna particka lezcov a ti nam ponukaju vodku na zahnatie hladu. Povazujeme to za kurz rustiny, lebo celu dobu sa snazime komunikovat.

 kamarati z take outu

 nase auto vyjde vsetko-niekedy treba trosicku pomoct

nas terajsi kemp -koncene v stane

Nasledujuci den je presun a opatovna oprava auta a dnes chalani idu jediny jednodnovy trip na vode na rieke Čuj. Mna nejak chyta chripka a maly zazrak k tomu, ze je tu internet a ja si cakanie sprijemnim a mozem aspon napisat clanok. Snad ma to ale rychlo prejde, lebo zajtra nstupujeme na 4 dnovy trip.

Drzte nam palce a prajeme zatial krasne leto!

Evina, Tomino, Zajic, Director.

Eporedia Activ days

Eporedia Activ days je následníkom známej Teva Outdoor Games ktoré sa každoročne koná v Piemonte. Po minulom ročníku ktorí bol asi najhorší z hľadiska organizácie ale aj z hľadiska vody, sme tento rok váhali či sa zúčastnime ale nakoniec sme boli veľmi radi že sme tak urobili. Tento rok to boli jedny z najlepších pretekov a aj závodná trať bola jedna z najťachšich na akých som pretekal. Keďže jarný Piemont sme zrušili kvôli veľkej vode, vybrali sme sa do tejto oblasti o týždeň skôr aby sme pred pretekmi ešte trochu popadlovali. Báli sme sa že tu už nebude voda, ale vďaka výdatnej snehovej nádielke a teplému počasiu sme o vodu núdzu nemali. A užili sme si to čo sme si už dávno Piemonte neužili - luxsusne počasie a luxsusnu vodu. Čo viac dodať, bol to jeden z najlepších výletov. Preteky síce mohli dopadnúť aj lepšie ale to pádlovanie stálo zato.


Výsledky:

Eporedia Activ days:

1. Jamie Sutton (NZD)
2. Michele Ramaza (I)
3. Egor Voskoboynikov (RUS)
Sam Suttom (NZD)
5. Pavel Andrassy (SVK)
6. Tomas Andrassy (SVK)


King Of The Falls

1. Sam Sutton (NZD)
2. Pavel Andrassy (SVK)
3. Jamie Sutton (NZD)



Fotogaleriu z vyletu najdete na facebooku na stranke Freac kayak school

Veľa akcií a pretekov a tak malo času:)

Posledne vikendy sme mali toho ozaj vela. Ale pekne postupne: začalo sa to skvelym pretekom na Labe-Krakonošské Labíčko. Klobúk dolu, krásne zorganizovane a dokonca bolo objednané aj pekné počasie:) čo ja veľmi oceňujem. Ako kvalifikácia sa šiel šprint a slalom a postupovalo sa do kayak crossu. Vo finále sme sa bili o prvé miesto Betka Brabcová, Kačenka Tomečková , Boruvka a ja. Mne sa podarilo do cieľa prísť prvej:) U mužov dominoval Honza Kolár, za ním Míra Kodada a tretie miesto si vybojoval Viktor Legát. Nešťastné zemiakové miesto sa ušlo Palinovi Andrássymu.

Vo Vrchlabí sa ale nič nekončilo, naopak začínala sa naša cesta za jarným jazdením na riekach v Tessine a Piemonte. Tam sme ale nakoniec nedošli, kvôli nepriaznivému počasiu, ktoré spôsobovalo záplavy. A tak sme ostali jazdiť v Rakúsku. Pojazdili sme klasiky ako Lammer, Loferbach, Koppentraum, Saalach, Otztaler... zato však všetky riečky sme si užili za vysokého vodného stavu:)
 

Po príchode sme sa ani nestihli vybaliť a už som bola spať na cestách a tento krát do Nemecka na prvý európsky pohár vo Freestyle. Tu musím podotknúť žeby sa Nemci mali trošku podučiť od českých organizátorov a vedieť objednať slniečko. To tu naozaj chýbalo. Celodenný dážď na nálade nepridá. Tu sa mi až tak nedarí a končím v semifinále a to na prvom nepostupovom mieste- končím ako 6ta.

Nasledujúci víkend sa konal prvý závod českého freestylového pohára. Miestny člnkári sa tu pred pár rokmi rozhodli postaviť si miesto, kde by mohli raz za čas zapádlovať a nesmierne dobre sa im to podarilo. Klobúk dolu pred ich snahou a zručnosťou. A tak sa tam už pravidelne konajú aj medzinárodné preteky. Aj teraz tu bola medzinárodná účasť prevažne z Nemecka, ale aj Rakúska a keďže sme tam boli aj my tak zo Slovenska:) Kvalifikácia sa šla na oživenie systémom session, čo znamená že sú rozjazdy po 5 pretekárov ako pri klasickej kvalifikácií. Kajakári majú na jazdenie 10minút, ale maximálna jazda pretekára môže byť najviac 30 sekúnd. Semifinále a finále sa šlo už podľa zaužívaného systému. Do finále som postupovala z druhého miesta z cieľom si to vylepšiť. To sa mi podarilo a skončila som na prvom mieste. Na týchto pretekoch nikdy nechýba tombola a tak som si domov doniesla krásny kalendár. Organizátorom veľmi ďakujem, opäť raz skvelá organizácia
žiadna naháňačka- proste pohodový víkend:)













 

Ešte nejaké tie výsledky:
C1
1. Miesto: Lukáš Červinka
2. Miesto: Jakub Micka
3. Miesto: Ján Liška
K1 ženy
1. Miesto: Evina Lásko
2. Nina Csonková
3. Lucka Horká
K1 muži
1. Honza Špindler
2. Martin Kol
3. James Bebbington
K1 juniori
1. Honza Havelka
K1 Juniorky
1. Katka Jírová
2. Katka Benešová

Kompletne výsledky nájdete: www.cnawr.cz
Krasny den a idealne ho stravit na vode:)
evina

Ako sme sa do Piemontu vybrali

Koncom apríla konečne vyrážame na vodu. Po nekonečnej zime sa nevieme dočkať pádlovania. Náš ciel je Tessin (Švajčiarsko) a Piemont (Taliansko). Prvá zastávka je ale v čechách. Raz za dva roky púšťajú vodu na Labe v úseku Labskej a Vrchlabskej soutesky a to si nemôžeme nechať ujsť. K tomu sa tu koná množstvo závodov, jeden z nich je aj extremny závod Krakonošovo Labíčko. Výlet sa nám začal už klasicky odpadnutým výfukom na aute. Našťastie sme došli do Pardubíc kde sme zohnali tipka čo nám to opravil a ešte sme aj stihli pobedne jazdenie na Labe. V sobotu ráno sa začali preteky šprintom a slalomom na základe ktorého sa postupovalo do kayakcrossu. Najviac sa tu darilo Evine ktorá skončila prvá. Ja som bol 2. v šprinte a slalome ale nakoniec som to pokazil a skončil som až 4ty. Po vyhlásení výsledkov nasledovala party. Na druhy deň sa zobúdzame do poriadne chladného dňa a tak vyrážame smer Taliansko. Ale už v sobotu sa k nám dostavali správy že v Tesine aj Piemonte je strašne moc vody a nedá sa tam pádlovať. Informáciu si overujeme na internete a volíme plán B. Ostaneme par dni v Rakúsku a pak sa vydáme do talianska keď klesne voda. V Rakúsku trávime 3 dni, niečo tu ma malo vody a niečo zase veľa, inde je zas veľa stromov padnutých ale dá sa tu aj niečo pojazdiť. Začíname na Koppentraune ktorý ma veľkú vodu a je to úplná paráda. Pokračujeme na Untertalbach ale je zasekaný stromami tak to vzdávame. Volíme klasiky ako Lamer a Lofer. Lofer ma veľa vody ale celkom to šlo až na jednu prenášku. Stále sledujeme vodu v Taliansku a Švajčiarsku ale vôbec to neklesá a predpoveď hlási dážď. Po troch dňoch padá rozhodnutie. Balíme a ideme domov. Piemont nám tentoraz neprial. Ale dúfame že o mesiac to vide.