Hola z Costa Rica N°8- treti a zaroven posledny pokus Rio Chirripo Atlantico

Po riecke Chirripo Pacifico, sme si dali den volna a vyrazili na plaz. Skvele vlny, body board, sit on top kajak. Zabavy na cely den. Popri tom ochutnavame miestne jedno, robene priamo na plazi a to ceviche- marinovana skoro surova ryba. Prezili sme. Kym nahaname krabov na plazi a snazime sa ulovit nejaku dobru fotku leguana, Tomo trenuje salta.





Cas sa nam tu krati a mame poslednu moznost sadnut na Chirripo Atlantico- uz spominany najhlbsi kanon v strednej Amerike. Nakoniec sa rozhodujeme ist dva dni a nie stihnut to za jeden. Pevne dufame, ze voda uz klesla a ze tri hodiny narocneho pochodu k rieke sa oplatia.





Sadame na vodu. Kajaky mame plne a tak sa kajak na vode sprava uplne inak. Prvy den prejdeme tak 4 km po rieke. Sme vsak vycerpany z treku. Nachadzame plazicku a staviame stan, zhaname drevo. Okolo 4 zacne prsat no nastastie prsi kratko. A tak uz o pol siestej nam hori ohnik a robime veceru. Inak vody nakoniec nemame az tak malo.





O pol siedmej rano uz mame vsetko pobalene a vyrazame na dlhu cestu kanonom. Skvele pereje, jedna za druhou, padame dole ako Tomo povedal -akoby nas niekto kopal zo schodov. Nakoniec o osem hodin sme dole pri moste, kde uz mame auto.

Hola z Costa Rica N° 7

Pozo Azul. Celu rieku sme nemali stastie ist, malo vody. Zato vodopadik sme si nenechali ujst. Z brehu vyzeral naozaj mensi ako v skutocnosti bol.



Rio Sarapiqui. Po zaplavach je koryto uplne prerovnane. Viac menej by sme mohli napisat zrovnane. Pravdepodobne vsetky dobre pereje zmizli. Dalsia riecka na ktoru sa vydavame je Toro. Usek ktory ideme nieje najtazsi na tejto rieke. Na tom najkrajsom sa stava priehrada:( ale aj tento usek, sice je jednoduchy, je pekny.



Vecer sa pokusame o pozorovanie sopky Arenal. Mala by z nej vytekat lava a vecer je to zevraj krasne vidiet. Tak teda cakame na zotmenie. No nedockame sa nicoho lebo sopku nevidime- cela je v oblakoch. Predsa len sa oplatilo cakat kusok od nas na strome vidime tukana.



Zastavujeme v cukrarni. Opat mame problem s vyberom.



Pri presuve na Pacificku stranu nachadzame skvely kemping place. Je vo vyske tak 2500 metrov nad morom. Prekvapuje nas zima. Zato sa vsak konecne dobre vyspime.



Ideme na Rio Chirripo Pacifico. Malo vody, ale sadame na vodu. Nakoniec sme milo prekvapeny. Pekna riecka, i ked teda o par kubikov viac by sme si tam zelali.

Hola z Costa Rica N°6

Po prichode do Turrialby sme tajne dufali v Peralta Dries, co je usek na rieke Reventazon. V guidebooku pisu, ze riecny bohovia nam musia byt nakloneny, aby sme mali vodu na tomto useku. V ten vecer ako sme prisli, bol ten usek este zaplaveny. Hned rano sme isli skontrolovat vodu a uz bolo malo.:( Takze sme sa vydali na usek Peralta. Sice sme ho uz poznali, no za vecsej vody bol este lepsi.
Opat sme zahajili presun do inej oblasti- snad uz voda trosku opadla. Opat davame riecku Toro Amarillo tento krat uz cely usek, kedze voda bola idealna. Rieka mala uplne iny charakter. Krasny boulder garden, miesto nekontrolovatelneho big water.



Rio Patria.
Davame sa dokopy s miestnym kajakarom Ferdinandom, ktory sprevadza este dvoch americanov. Povodny dvoj dnovy trip davame za 8 hodin. Dvoj hodinovy trek k rieke- bez pomoci miestnych nieje sanca najst. 800 metrov dlzka a aj 800 metrov vyskovych. Dve hodiny. Cely utahany sa dostavame k vytuzenej rieke. Musime sa cely umyt lebo sme uplne od blata. Miestami sme sa smykali po zadku.



Rieku splavime celkom rychlo a to za 6 hodin.





Skupinka sa nam dnes rozrastla. Stretavame sa s Petom a Petrou. Davame spolu este raz Rio Toro Amarillo- konecne za krasneho pocasia. A spolu sa presuvame do oblasti riecky Sarapiqui.

Hola z Costa Rica N°5 – zaplavy!

Ako sme v poslednom clanku spominali, zacalo nam prsat a nejak sa nechce stale zastavit. Zaplavy su v plnom prude a zasiahnuta je uz cela Kostarika. Presunuli sme sa z oblasti North Carribean Slope- kde je 2 stupen povodnovej aktivity- opat do Turrialby, kde je 3 stupen povodnovej aktivity. To aby sme sa nenudili:) musime sa vsak pochavlit, ze sme konecne videli po troch pochmurnych dnoch kustok modrej oblohy a tak na 10 minut chalani dokonca vytiahli slnecne okuliare, ktore potom schovali zo slovami: tak zase na par dni odkladame.



Co sa tyka vody aj taka povoden ma nejake tie svoje svetle miesta. Vsetko to, co predtym netielko je sice plne vody, aj miestne potoky a nejake runy o ktorych by sme sa tazko dozvedeli, keby to nebolo takto ako to je:) sadame na riecku Macho, ktora podla miestnych je najlepsi run v Kostarike. Viac menej suhlasime. Cely den prsi a voda nam stupa pod zadkom..ale cele to v pohode zvladame. Ako vypadlovanie si davame Spodne Orosi. Velmi kratky usek, ale dobry.







Juuu musime sa pochvalit. Boli sme v cukrarni. Ako sama mnamka. Ked sme si po kratkej chvilke vybrali- to bol celkom problem- tak sme sa do toho s chutou pustili. Siska, kolacik a ktovie co este boli asi vsade...viete si nas predstavit. Super sladke. Ale nam to vsetkym chutilo.



P.S. este pripajame zopar fotiek pre radost vsetkych faniniek z predoslych dni. :)


P.S.2: mame domace zvieratko- motyl vo velkosti vtacika



P.S.3: kedze sme sa rozbehli s P.S. tak este do tretice vsetko dobre: vsetkych vas moc zdravime- Tomo, Palo, Zajic a Evina.

Rio Toro Amarilo

Po tyzdni sucha na Kostarike konecne zacalo prsat a tak sme sa docela potesili ze rieky zacinaju mat vodu. Vybrali sme sa na rieku Toro Amarilo ale uz asi po 50 metroch sme zistili ze to nebol uplne idealny napad, a asi dalsich 300 metrov nam trvalo kim sme sa vobec dostali spet k brehu. Celkovo sme zisli asi dva kilometrte. Bolo to super ale pri prvom moznom mieste sme z rieky zdrhli :) Za normalnej vody okolo 50 kubikov to mala byt pekna technicka WW4+ bouldergarden ale za nasich asi 150 kubikov to bola jedna kontinulna perej

Toro Amarillo from Palo Andrassy on Vimeo.

Hola z Costa Rica N°4- z blata do kaluze.

Medzi dalsimi pokusmi sme zbehli na riecku Sucio...malo malo vody. Zato dost spinava rieka. Posudte sami:



Pri nasom dalsom pokuse o Rio Chirripo Atlantico nas zastavil dazd. Mysleli sme, ze ide o normalny dazdik. Po dlhom rozhodovani sa -asi od pol siestej do pol siedmej rano- sme sa rozhodli to predsa len odlozit. Zato sme ale nasli super miesto na spanie, priamov horach, uprostred indianskej osady priamo pred dverami miestnej skoly.



A tak sme sa vydali smer sever, ze snad tam ten dazd pomoze- co sa riek tyka. Chalani sadaju na Rio Toro Amarillo. Vodu veru ma. Na mna nastastie vyslo zvazanie auta. Nastastie preto, lebo museli utiect z rieky viac menej hned ako sa dalo. Kym len nasadli tak rieka o dost stupla a miesto odporucanych 30 kubikov tam tieklo tak 150.



Pravdepodobne pojde o nejaky cyklon. Po jednom dni dazda tu mame zaplavy- ako sa hovori z blata do kaluze. Najprv sucho a teraz zaplavy. Rozhodnutie neist do najhlbsieho kanonu sa ukazalo ako spravne. Asi by nas poriadne vytopilo. :)





Dnes davame Rio Tres Amigos. Kedze uz druhy den prsi domaci nam ju odporucili ako dobru volbu kedze vsetko ostatne ma brutalny nadstav. V gidebooku pisana za WW2-3+ po vydatnom dazdiku tak za WW4. na 7km useku sme zastavili az 2 krat. Super riecka.



Snad dnes prestane prsat a my budeme moct v najblizsich dnoch dat zopar miestnych riek a zase nieco popisat. Zatim sa majte

Tomo, Palo, Evina, Zajic

PS: aj tomo xcel macetu len jen jemu uz nexceli kupit :(