Hola z Costa Rica N°1

Z hlavneho mesta, kam sme prileteli, sa presuvame na zapadne pobrezie – do Queposu. Tu hned po prichode ideme na riecku Naranja. Na velke stastie netrafime put-in a tak sa miesto 2 minutoveho pochodu predierame potocikom 50 minut. Tomo si zo sebou celou cestou na rieke vezie malu zabku. Vyzera dost „poison“.





Na vecer sa stretavame s Kikou a Natalkou. Tie nas hned oboznamia s Costarickymi pomermi. Spolu oslavujeme Silvester aj Novy Rok.



1.1.2010 stravime na prekrasnej a malo znamej Playa el Rey, kde skusame surfovat. No vlny nie su idealne na surf, ale i tak bojujeme. Podaktorych zosroti viac inych menej. No neuveritelne teply Pacifik, osviezujuce kokosove mlieko, na oblohe azuro= uplna pohoda.





Vecer ideme na „rodinnu“ veceru, na miestne casado. Je to zmes skoro vsetkeho: juky, babanu na sladko, bananu na slano, ryze, mäsa alebo co si vyberiete, fazule a kto vie coho este vsetkeho. Uz sme tu videli Tomovu jedovatu zabu, velikeho leguana, ktoreho sa Palino brutus bal- a ten sa veru neboji nicoho, krdel (pre ceskych bratov hejno)pelikanov, a vydry. Palino podotyka, ze pred odchodom trenoval a na Dunaji videl delfina v tvare bobra. Kikin a Natalkyn sef ma mimo troch psov aj ine domace zvieratko a to skaredeho pavucika. Nie je jedovaty, ale ked vas ocika nechce sa to hojit.



Zahradku na aute sa nam podarilo zlomit hned prvy den a tak sme vyrobili po zapozicani macety z palmy a bambusu.



Vecer je tak trosku v style goodbye party, lebo baby na druhy den pracuju, my ideme opät na riecku Naranja a zahajujeme presun do vodackeho centra v Costa Rice – Turrialba.
Koncim. Asi oslepnem. Prave mi dali vynimocny drik!
Pura Vida!